Toshi Takari

Sedel som na hradbách mesta pozorujúc cestu vedúcu zo Sanctum, pričom som sedel v podstate hneď pod zeleňou, ktorá tu v okolí rástla. Čakal som tu na Kogana, jediné čo som o ňom vedel bolo , že je ozaj záhadný, toto bolo očakávanie, potom ako nám určili, že spolu máme zviesť vstupný súboj pred skúškami Chuuninov, kvôli vysokému počtu uchádzačov, mohol postúpiť už len jeden z nás a ja som to nehodlal len tak vzdať. Pozrel som sa teda na bránu či ho nezazriem prichádzať, súboj mal začať o 3 popoludní, zostávalo 5 minút.

Kogan
Kogan sa len s hlbokým povzdychom dostal konečne na miesto, kde sa mal vykonať ten zápas. Moc toho o Toshim nevedel, len niekoľko vecí mal jasných, a to je, že je skúsenejší, ako on sám. Má taktiež summona, orlicu, a jeho schopnosti, je to Raiton, a niečo s kovmi, sám si nebol istý, čo to je zač, no veril že v tomto súboji sa mu to ujasní. Veľmi ho to zaujímalo. Práve sa dostal z cesty, na veľkú ohromnú lúku, pričom z diaľky zahliadol Toshiho, poznal ho, aj keď nie práve moc, hlavna výhoda bola v tom, že jediné čo Toshi o Koganovi mohol vedieť boli jeho bábky, no teraz to našťastie nie je jediná vec, ktorou sa mohol Kogan pýšiť. Dosť znudeným, typickým hlasom sa pozrel na Toshiho, a zvolal.
"Aká irónia, že musíme ísť proti sebe, ale držím palce, Toshi." Hneď, ako to povedal, pripravil si oba zvitky, položil ich pred seba, no ešte nič nerobil. Chcel, aby Toshi začal prvý.

Toshi Takari

Nenazýval by som to zrovna iróniou, povedal som nahlas hľadiac na zvitky na zemi, pričom som teraz už vzpriamene stál na hradbách mesta, čo bolo nejakých 5 metrov výšky a ďalších 5 smerom na dĺžku ku Koganovi. Zoskočil som dole asi v polovici steny, a ocitol som sa tak pred Koganom, pričom som mal za chrbtom, stenu. Ozval sa buchot a následné zvuky kostolného zvona v meste, ktorý odštartoval náš spoločný súboj. Držím palce, .... uškrnul som sa, ďalší rok, vystrel som dlaň ruky z ktorej naraz vyšiel modrý záblesk svetla, využil som techniku Raiton: Gafu, s cieľom zasiahnuť ho do hrude z 5 metrovej vzdialenosti, mal však kopu šancí ako sa vyhnúť a reagovať.

Kogan

Kogana táto technika moc neprekvapila, našťastie mal dosť času, a keďže bola rýchlosť jeho silná stránka, uskočil, popričom, hneď ako odskočil z dráhy letu toho jutsu, spojil ruky. Pred Toshim sa objavila nepríjemná masa dymu, popričom, keď ustála, tak sa vynorili dve bábky.
"Nemá cenu pred ním povolávať len jednu, predsa len ich už videl obidve" pomyslel si Kogan, no v tom nastala chvíľa rozhodnutia, nebol si istý, či má použiť jeho silnejšie jutsu hneď na začiatok, pretože veril, že toto Toshiho najsilnejšie jutsu nie, rozhodol sa teda, rýchlym pohybom zamávať rukami, a pošeptal.
"Kurohigi: Kai!" a na miesto, kde bol Toshi sa vyrútili 2 plynové bomby, to aby nemohol nič vidieť. To bola Koganova prvá teória, do kŕdelu dymu nehal Kogan prejsť ešte dva kunaie, s výbušnými lístkami. Kogan sa totíž domnieval, že Toshi dokáže ovládať kov, ktorý vidí, a teraz ho nevidel, mohol len počuť nepríjemné horenie lístka, ktorý sa blížil k výbuchu.

Toshi Takari

Tsce, dym ?! dal som pravú ruku pred tvár, snažiac sa prekuknúť na druhú stranu toho hustého oblaku nič som však nevidel. V tom som to ucítil, rozšírili sa mi zreničky, boli príliš blízko, napriek tomu som tak spravil, dostatočne včas a schytal len slušnú tlakovú vlnu, ktorá ma tresla o kamenný múr za ktorým som stál, udržal som sa však na nohách. Vďaka Jiki Kankaku (磁気感覚, Magnetický zmysel), som jeho kunaie vidieť nemusel, ale to čo som nevidel som radšej odrážal a práve sa mi aj potvrdilo prečo, mohol som cítiť prítomnosť kovu, avšak nie toho čo bolo s ním. Pomocou techniky Jishaku Nami, som odrazil v podstate všetko v dosahu čo malo malý podiel kovovej stavby, tlakovú vlnu však mohli schytať aj bábky ktoré na mňa poslali lístky, hoci im to asi skutočne až tak vadiť nemuselo, kým ja som mal chvíľku v ušiach len nepríjemný hluk. Musím to začať brať vážnejšie, je chytrý... chceš sa hrať, tak sa hrajme, na bábky sa môžem vykašlať... dym bol hustý pomaličky však ustupoval, a ja som bežal popri hradbách stále rovno, pričom som vrhol do hustého dymu naslepo dva Fuuma Shurikeny, zas tak naslepo to nebolo, mierili k bábkam, ku každej jeden, a na ich hrotoch horelo niekoľko výbušných lístkov, tie však horeli, ... no v skutočnosti sa jednalo o blbé papieriky ktoré nemali žiadny efekt, dym pomaly ustúpil a ja som stál niekde inde dívajúc sa na Kogana.

Kogan
Keď si všimol, že Toshi podstúpil dva útoky, proti jeho bábkam, trocha ho to zneistilo, predsa len tlakovú vlnu, ktorú nejako zmanipuloval aj proti jeho bábkam. Tá im našťastie nič neurobila, ale ďalej, dva Fuuma Shurikeny, mierené na bábky, z trocha väčšej vzdialenosti, to bol menší problém, predsa len to bol moc veľký rozsah, aby Kogan mohol vnímať, všimol si ich dosť oneskorene, no vyhnúť sa im bola hračka, skôr problém bol, čo ak vybuchnú, predsa len tam niečo horelo, a Kogan predpokladal že to bude výbušný lístok, alebo viacej výbušných lístkov, Bábky posunudul do strán, od seba, pretože tak mal najväčšiu istotu, že ich výbuch nezasiahne. Fuuma Shurikeny prefučali, no výbuch tam stále nebol, to Kogana trocha zneistilo.
"Hráme sa?" pošpetal s menším úsmevom, no v tom sa rozhodol urobiť jednu techniku, ktorú ešte Toshi nevidel.
"Dyojutsu: Santsujin Gokai! " A v tom sa, pomedzi Kizuiom a Kousom začal hýriť veľmi nepríjemný zvuk, boli to ich lanové sústavy, ktoré sa na seba napojily, pre obyčajného človeka to bolo ťažko viditeľné, Kogan sa spolu s bábkami rozbehol oproti Toshimu, pričom bábky boli od seba možno 8 metrov, vyzeralo to tak, že ho idú napadnúť, pretože Kousa mal dve katany, pripravené a tváril sa že ide útočiť, a to isté aj s Kizuiom, ktorý s kosou mieril presne na Toshiho, avšak, to nebol zámer, zámer bol ho chytiť do lanovej sústavy, to by znamenalo istú smrť.

Toshi Takari

Tie veci sú rýchlejšie než som si myslel, pomyslel som si ako sa blížili ku mne, je to risk, ale ak počkám do poslednej sekundy v okamihu sa ocitnem vo veľkej výhode, viem aké je to nebezpečné, pretože čím bližšie budú tým viac hrozí, nebezpečenstvo priamo mne, ale Kogan netuší ani o polovici z toho čo dokážem, to je moje eso..

A skutočne, akonáhle sa tie bábky ocitli okolo dvoch metrov pri mne, ja som stál pri múre, a prikrčil som sa, načo som sa následne za pomoci chakry odrazil od steny a v podstate preskočil vysoko ponad nich, keď som sa však ocitol v tej výške priamo nad nimi do oboch som veľmi presne hodil kunai, ktorý letel omnoho rýchlejšie než iné a zasiahol ich, na sebe mal akési guľôčky, ktorým sa vravelo HakariDama... (v podstate ide o oslepujúcu bombu). Odrazu nastal záblesk svetla silný ako lúče slnka a ktoré Kogana oslepili, ja som však v správnom momente zavrel oči a dopadol niekde za tých troch. Mal som svoj zmysel narozdiel od Kogana, a tak som mohol reagovať podľa kunaiov, ktoré bábky zasiahli. Za pomoci svojej Kekkei-Genkai som vrhol oproti nim 8 x Fuuma Shurikenov, ktoré som mal doteraz pri sebe, leteli v širokom rozsahu, aj ten kto by videl by sotva bol schopný uhýbať, a to nebolo všetko ... akonáhle sa tie shurikeny ocitli v ich tesnej blízkosti šepol som, a sústredil svoju chakru len na nich... Jiki Fuuma Shuriken, každý Fuuma Shuriken mal v podstate 4 čepele, a akonáhle som použil techniku sa každá čepeľ uvoľnila a vystrelila rozličným smerom. Takýto útok bol v podstate nepredvídateľný, z 8 Fuuma Shurikenov sa stal roj 32 veľkých čepelí, ktoré zabrali priestor na ktorom stál Kogan, leteli zhora, pri zemi, zo strán, skrátka boli všade.

Kogan
Situácia teraz bola dosť zlá, pretože zo všetkých smeroch na neho leteli čepele, a keďže Toshi použil oslepujúcu bombu, nemal Kogan moc na výber. Nerát to robil, ale musel. Bábky zo svôjho pôvodného miesta zmizli, a v okamihu sa zjavili pred Koganom, to síce nezabezpečovalo 100%tnú ochranu, no bábky spojili ruky, ponad Kogana, tých čepelí mohol mnoho, no Kogan si čupol, a zavrel oči, a zatiaľ do bábok vrazilo niekoľko desiatok čepelí, no jedna trafila aj Kogana, dosť neohrabane, trafilo mu to oblasť rebra, našťastie, tá bola spevnená, a preto sa čepeľ nezapichla, bol to len veľmi silný náraz, ktorý Koganovi trocha zťažil pohyb. Po tom, ako bombardovanie zo všetkých stránk skončilo, bábky sa pustili, a Kogan sa znova vynoril, bábky boli celé zasiaté čepeľami, jediná útecha bola, že to bolo len drevo, a dosť pevné, takže ich to nerozdrtilo, nebol to prípad, pri ktorom by im odpadla nejaká časť tela, takže boli bojaschopné, aj keď to vyzeralo dost nepríjemne, Kogan začal hýbať prstami, popričom si obe bábky navzájom začali vyberať čepele.
"Myslím, že sa tu stretávam s géniom, ale už som na to prišiel, ovládaš kov, ale nie len tak hociako, ty ho zmagnetizuješ, a následne s ním hýbeš. Nie je inej šance, že by si mal takéto priestorné techniky len tak. Teraz, keď to už viem, tak to také ľahké pre teba nebude" pošeptal s úsmevom, aj keď táto reč slúžila na to, aby si bábky stihli zo seba povyťahovať všetky čepele. Koganova nevýhoda bola, že väčšina zbraní, ktoré mal boli práve z kovu, a preto teraz nerobil žiadej krok, čakal na Toshiho. Rebro ho nepríjemne bolelo, no nedal to na sebe spoznať.

Toshi Takari

Počas vyťahovanie čepelí z tela bábok sa Toshi uškrnul, bol koniec, vedel to v momente, keď ich zasiahol roj čepelí v momente, keď si bábkar zachránil život... keď som sa mu obracal v tvárou v tvár, usmial som sa, ... prišiel si nato, škoda, že tak... neskoro, mohol vidieť, že ruky dávam od seba preč, očividne som spravil akúsi pečať, a v tom sa jeho bábky zastavili pri vyťahovaní čepelí. Mohol cítiť, ako sa v tvrdom dreve zasekli, Jishaku Jūryō... tak sa tá technika volá, a práve preto je tak nebezpečná.

Kov v bábkach v podobe čepelí nabral enormne na váhe, nielenže s ním nešlo ďalej hýbať, Koganovi boli lanká k nimi úplne nanič, pretože tak ťažkými bábkami ako im Toshi za pomoci čepelí pridával na váhe to nemohlo ísť, doslova zostali priťažené k zemi. Chakra na zátaž, ktorú som využíval bola dostatočne veľká, takže som mal dostatok času... prešiel som prstom po kunaii, a zadíval som sa na Kogana, čo chceš robiť teraz ? Predsa len, bábkar bez bábok je ako samuraj bez meča, nemýlim sa ? ... v tom bábky ešte vrazili do seba, navzájom, pretože kovy v nich zaseknuté z každej strany, sa navzájom pritiahli do kopy, neboli poškodené veľmi, boli len príliš ťažké aby s nimi mohol teraz Kogan hýbať.

Kogan
Koganove bábky boli dosť invalidné, po tom jutsu. No to mu teraz bolo celkom jedno, bol rád, že sa mu podarilo prísť na podstatu Toshiho sily. Plán mal ihneď vymyslený, bábky zmizli, bolo mu jasne, že ten kov tam bude mať stále, ale to jutsu ich už afektovať nebude. Odrazu začal robiť pečate, buchol rukou k zemi, a zvolal.
"Kuchiyose no Jutsu!" Ohromný dym, ktorý sa pri tomto jutsu uvoľnoval, mu umožnil privolať bábky znova, no tentokrát, ešte pred tým ako by sa pustil do opravy, nahmatal si dve plynové bomby, ktoré hodil možno 5 metrov pred seba, pričom Toshi bol asi 9 metrov. Dym z Kuchiyose vynahradil dym z plynových bomb. Stále nebolo vidno, akého summona má, no v tom sa z dymu na Toshiho vyhrnul obrovský majestátny jastriab, ten mal za úlohu jedno, znemožniť mu použitie toho jutsu, znova. Koganove ruky pracovali na maximum, až postupne dym pominul, a čepele, ktoré na Koganových bábkach boli, boli už na zemi, Kogan ustúpil ďalej, a rozhodol sa nehať Ātaku zmiznúť, predsa len to bol jeho triumf, ktorý už síce Toshi poznal, no to teraz Koganovi nevadilo, hlavné bolo, že bábky sú znova použiteľné, a nehal rad na Toshiho.

Toshi Takari

Akonáhle odvolal tie veci, a následne privolal pohol som mysľou, smerom k bábkam, Jishaku Nami!!! ... Kuchiyose no Jutsu!!! , toto mi dávalo na vrch, myseľ sústredená na jednu vec, ruky na druhú, preto som bol nepríjemný protivník, moja Kekkei-Genkai patrila k tým najrýchlejším technikám sveta shinobi, skrátka magnetická energia existovala vždy a všade, v jedinom okamihu som ju mohol ovládnuť. Bábky bolil zasiahnuté technikou, teda skôr čepele, avšak tie boli v bábkach a tie teraz leteli priamo ku mne trmácajúc sa po zemi, nemal Kogan šancu z nich vytiahnuť prakticky nič, naviac ich to dosť poškodilo ako mierili ku mne, pričom udržať sa na nejakých Koganových lankách mali asi takú šancu ako udržať stádo kráv. Naviac v momente, keď sa predo mnou zjavil jeho summon, čo ma trochu zaskočilo, som stihol reagovať včas a v oblaku môjho dymu sa priamo nad bábkami ktoré mi skončilo u nôh objavila o niečo väčšia orlica, než jeho jastrab, tá len agresívne spravila prudký pohyb krídlami k jastrabovi, na štastie k zrážke nedošlo. Ja som pohľad spustil na bábky pri nohách, ktoré boli dosť na nerozoznanie od doby čo ich vyvolal. Pekný vtáčik, to si splašil v zoo ?! uškrnul som sa kričiac ku Koganovi, pričom Ayame dosť agresívne zaškriekala na toho jastraba.

Kogan
Bábky v okamihu zmizli, a Ataka tiež, tentokrát však Kogan už nemal v pláne ich povolávať, bola im potreba kompletná rekonštrukcia, a povolávať ich teraz už bolo zbytočné. Koganovi neprišlo nič iné na um, ako sa vzdať, to čo potreboval, dostal. Tentokrát vie, čo je to Toshi Takari zač, bolo to ešte mimo jeho úroveň.
"Bolo mi cťou, bojovať s tebou, no moja chakra mi už nedovolí pokračovať, si jednoznačne jeden z najlepších Shinobi, ktorích som stretol. Nabudúce už snáď na teba budem poriadne pripravený, a bude to vyrovnaný zápas." pošeptal, pričom to bolo dosť milým tónom, predsa len si tento boj užil, dalo by sa povedať, že to bol jeho prvý poriadný boj. Pomaly začal znova skladať pečate, a pred ním sa objavil jastrab a Kogan na neho pokojne nasadol. Ten sa len zamilovane kukol na Ayame, no v tom ho Kogan nepríjemne kopol do krka.
"Tak vidíme sa nabudúce" pošeptal, a jeho jastrab sa rozletel preč.

Toshi Takari

Tie čepele, by si mi mohol vrátiť kamoško, postažoval som sa ... keď už letel preč. Čo myslíš Ayame ? .... Ten jastrab bol suprový nie ? ... Ayame len urazene mykla hlavou, a zmizla na mieste, a ja som vedel, že mám zase postarané o poriadny prúser, bol čas si pozbierať výzbroj a opraviť ju technikou Jiki Saiken....