Toshi Takari

[dirthink]Už o nás teda vedia,[/dirthink] pomyslel som a chrbtom som sa oprel o jednu zo stien, aby som sa mohol pozrieť lepšie na susednú uličku okolo ktorej práve prebehol jeden z potencionálnych nepriateľov. Mali sme problém. Nech už sa o nás dozvedeli akokoľvek, bolo len otázkou času, kedy určia našu polohu a sformované týmy sa nás vydajú hľadať. Iste, mohli sme bojovať ale vzhľadom k počtu nepriateľov by sme nikdy nemali šancu na skutočný úspech. Zatiaľčo som sa snažil prísť na niečo originálne, tak Kami na informácie od Kaita reagoval tím, že vytvorím svoj vodný klon, čím z nás učinil tím o štyroch členoch, následne bola na bushin totiž použitá technika premeny. Vyrazili sme smerom k hlavnej budove, pričom sme spoliehali na rýchlosť a rozruch uprostred ruín tohoto mesta.

Game Master

Muž koukající skrze okno v hlavní budově pozoroval chaos, který se pomalu měnil v klid. Jen jedna věc ho celkem zarazila, skrze veškeré zmobilizované lidi tam procházela jedna skupinka, která se vzpírala rozkazu. [dirspeech]Nemyslím si, že by někdo měl tolik odvahy, aby se příčil rozkazům, které mohou popudit Kioko, takže tihle určitě nebudou od nás. To bylo jednodušší, než jsem původně očekával. Hledat stopu jejich chakry mezi stovkami dalších lidí, když nejsou ani několik desítek metrů od sebe by byla fakt otrava.[/dirspeech] řekl si muž spíše sám pro sebe. [dirthink]Jdou k hlavní budově, asi jsou blázni či co. Poznáte je jednoduše, nejdou s davem, jdou úplně mimo formaci. Postarej se o ně, jestli to pokazíš, nebudu ani natolik milosrdný, aby jsem tě zabil, než Kioko-sama dorazí.[/dirthink] řekl muž opět skrze telepatii vůdci shinobi tam dole a stále pozoroval, co se děje. Čtyřčlenná skupinka, razící si to přímo kupředu.

Toshi Takari

[dirthink]Takže predsa, jednotky po celých ruinách musia byť skutočne dobre informované ale jediný spôsob ako pokryť rázom, tak veľký priestor je skúsený senzor s čím sa dalo počítať[/dirthink] zadíval som sa k oblohe pretože vzduch sa za posledných pár minút drasticky začínal meniť. [dirspeech]Inazuki... už je čas[/dirspeech], zadíval som sa naňho a prikývol som ako potvrdenie toho čo počul, v tom samom okamihu sa veci dali do pohybu. Kami a Kaito neprerušili svoj beh a najskôr pokračovali k svojmu cieľu, naproti tomu ja a vodný klon v doposiaľ neznámej podobe sme zostali stáť na mieste. [dirthink]Kirigakure no Jutsu!!! Oboro Bunshin no Jutsu!!![/dirthink] séria pečatí predchádzajúca výkrikom v našich mysliach mala za úlohu zmiasť nášho protivníka a ochromiť jeho schopnosť určiť našu polohu, čím aj na istí čas vyradiť doposiaľ skvelo organizované jednotky uprostred ruín tejto kedysi slávnej vesnice. Klony postupne vystupovali z doposiaľ zväčujúcej sa mlhy do im určeného smeru. Nechal som si záležať na ich podobe a tak mal každý, tak ako teraz aj ja skrz seba plášť a kapucňu ako aj kunai pre náznak strachu v mysliach protivníkov. Len jediná osoba, priamo uprostred hustej mlhy a nespočetného množstva klonov bola skutočná, tou osobou som bol ja sám. Mlha postupne začínala naberať na hustote až napokon nebolo možné vidieť ani vlastné ruky.