Kaito Hyūga

[dirspeech]Dobre teda, tak poďme. No snažte sa byť čo najtichšie, posledné čo chcem je bojovať proti Akatsuki. [/dirspeech] Kráčali sme púšťou smerom do tej jaskyne kde naposledy videli tú stratenú kunoichi. Bola strašná zima, držal som si tesne pri tele plášť od Kamiho aby mi bolo aspoň trošku teplo. Každú chvíľu som sa obzeral, aby nás nikto nečakane nenapadol. [dirspeech]Byakugan![/dirspeech] Obzeral som sa okolo seba, a nevidel som nič čo by nám mohlo ublížiť. Tak som kráčal ďalej. Pozeral som sa do mapy, aby som sa náhodou nestratil. Otočil som sa na Toshiho. [dirspeech]Ako je to vlastne ďaleko ? Ja vôbec neviem kam idem. [/dirspeech]Zasmial som sa a chytil som sa za hlavu. [dirspeech]Nechceš ísť radšej prvý ty ? Ja budem hneď vedľa teba strážiť okolie.[/dirspeech] Povedal som Toshimu a čakal som čo odpovie.

Toshi Takari

Jedným pohybom ruky som Kaitovi vytrhol mapu z rúk a bez slova som sa vydal smerom vpred. Nebol som typom človeka, ktorý by bol na nejaké pridlhé konverzácie, zvlášť ak nebolo o čom. Mapa s informáciami od Moky, viedla bezpochyby len jedným smerom a na ňom bola zakreslená poloha onej jaskyne. Vďaka vrodenej schopnosti Jiki Kankaku (磁気感覚, Magnetický zmysel) som bol schopný bez akýchkoľvek problémov sa pohybovať po krajine a dosť to vypomáhalo aj s určovaním nepriateľskej polohy. Cesta nám príliš dlho netrvala, jaskyňa sa totiž nachádzali blízko ruín starého mesta, od ktorého sme boli predtým už takmer na dosah, ale okolnosti nás donútili preskúmať to radšej priamo od miesta, kde sa kunoichi stratila, hoci som si bol viac než istí, že už dávno sa stala zajatkyňou... ak samozrejme mala toľké šťastie. [dirspeech]Tak sme tu,[/dirspeech] zahlásil som čo bolo viac než jasné, pred nami bol vchod do jaskyne, a všade naokolo len piesok. Slnko z oblohy sa už dávno vytratilo a čiernu plochu nad našimi hlavami pokryli tisícky hviezd s mesiacom. [dirspeech]Kage Bunshin no Jutsu,[/dirspeech] šepol som a po mojom boku stála moja dokonalá kópia. Jeden Takari následne spravil krok vpred a ten druhý zostal stáť. [dirspeech]Pre istotu ostanem strážiť vchod, nerád by som aby nás to zavalilo,[/dirspeech] vysvetlil jeden z nich a ten druhý už vošiel dovnútra pričom cestu mu osvetľovala dlaň v ktorej sa nachádzala iskra z jeho elementárnej bleskovej podstaty, ktorá vydávala celkom slušné svetlo podobne ako baterka.

Game Master

Procházeli jste hlubokou jeskyní, když v tom jste se zjevili na rozcestí, celkem možnost tří cest, přičemž nad každou z cest byl ve skále vyryt určitý kanji znak. Za pomocí Byakuganu Kaita se vám však povedlo určit správnou chodbu velice jednoduše, všechny kromě prostřední totiž po zhruba třista metrech končily slepě. Váhavě jste vešli do prostřední chodby a celkem dlouho jste šli, přece jen chodba mohla měřit až kolem čtyřseti metrů. Jakmile jste překročili určitou hranici, Kaito mohl zahlédnout v dálce ohniště, dokonce ještě se stále hořícím ohněm. Celkově šla vidět místnost zařízená jako dočasný úkryt, opačnou stranou vedl ještě jeden východ ze spletitého systému chodeb, pravděpodobně nouzový únikový východ, stejně jako Kaito mohl vidět velké množství výbušných lístků na stropě celé jeskyně, pravděpodobně pojistka v případě napadení. Kromě toho v místnosti šlo vidět ještě něco mnohem zvláštnějšího, místností v rohu doslova protékala voda, pravděpodobně podzemní pramen, jednalo se však pouze o menší plošku, stále však dostatečně velkou na možnost uhasení žízně. Toto místo bylo očividně velice dobře zvoleným úkrytem, který kromě strategické pozice měl i potřebné faktory pro každého shinobiho.

Kaito Hyūga

Konečne sme dorazili ku spomínanej jaskyni. Vošli sme dnu spolu s Toshiho klonom, a Toshi zostal vonku strážiť keby náhodou nastali nejaké komplikácie. Kráčali sme útrobami jaskyne keď sme odrazu narazili na rázcestie. Cesta sa rozdeľovala na tri časti. [dirspeech]Byakugan![/dirspeech] Poriadne som si prezrel všetky tri cesty. [dirspeech]Tie dve bočné cesty sú tak zhruba po tristo metroch slepé, musíme ísť strednou cestou.[/dirspeech] Povedal som a teda sme sa vydali tou strednou cestou. Kráčali sme pomerne dlhú dobu keď som si všimol známky nejakého ohňa. Bolo to malé ale pomocou svojho byakuganu som si to dokázal všimnúť. [dirspeech]Vidím oheň, vyzerá to tak že tu niekto býva, oheň ešte stále horí, a na opačnú stranu sú pripravené nejaké pasce. Pravdepodobne to bude proti útoku. Sú len dve možnosti, tá kunoichi je tu, alebo sú to nejaký banditi alebo niečo im podobné. Musíme si dávať pozor.[/dirspeech] Zašepkal som a pomaličkým krokom som sa vydal smerom ku ohňu.

Toshi Takari

Sedel som vonku pred jaskyňou pričom som pozoroval okolie. Bol som ukrytý a tak aj keby niekto prichádzal pravdepodobne by ma len minul. Zvyšok týmu bol vo vnútri s mojím klonom a ja som začínal rozmýšľať, či sa ich predsa len nestrasiem. Chcel som sa dostať až k spomínaným ruinám a zistiť toho viac o plánoch Akatsuki, nebol to však ten jediný dôvod. [dirthink]Ak nájdeme tú kunoichi možno bude chcieť dokončiť svoju úlohu a so schopnosťami, ktoré Moka tvrdila, že má by sme sa mohli nepozorovane dostať aj do mesta, čisto hypoteticky samozrejme,[/dirthink] venoval som sa svojím myšlienkam aj naďalej, pričom som dával pozor či niekto neprichádza.

Vo vnútri jaskyne vyzeralo všetko ako v celkom slušnom úkryte. [dirspeech]Každopádne, ten čo založil oheň buď pred chvíľkou odišiel alebo sa čoskoro vráti, možno by sme sa mali ukryť a počkať tu,[/dirspeech] navrhol som tentokrát ja. Bolo to celkom logické východisko, nakoľko nevyzeralo to tak, že by sa majiteľ našeho úkrytu hodlal len tak odsťahovať.

Kaito Hyūga

Keď Toshiho klon prehovoril, zastavil som sa a pootočil som hlavu aby som na neho videl. Potom, som sa pomalím krokom vrátil späť, a vypočuj si jeho argument.[dirspeech] Máš pravdu, ten človek sa ešte určite vráti. Najprv by sme sa mali pozrieť, kto to je. O kúsok sa vrátime a tam sa skryjeme.[/dirspeech] Kráčal som späť, ale len o kúsok aby sme neboli zase moc ďaleko. Kami išiel za mnou a postavil sa vedľa mňa. Postavili sme sa oproti stene, takže sme mi nevideli dnu, ale ani ten človek na nás. [dirspeech]Vy síce nič neuvidíte, ale ja ho môžem sledovať. Budem vám dávať informácie. Byakugan![/dirspeech] Pozorne som sledoval každý pohyb, čo sa na tom mieste odohrával, a čakal som na príchod neznámej osoby.

Toshi Takari

Vonku začínala byť skutočne neznesiteľná nuda a zima. Sedel som na piesku, pričom som sa opieral o nejaký nepohodlný kus väčšieho kameňa. Boli ich tu snáď celé stovky a všetky sa nachádzali v okolí jaskyne. Mal som perfektný rozhľad a predsa som sám ostal nepozorovaný. Rozmýšľal som o návrate k ruinám starého mesta v tejto zatratenej púšti ale rád či nerád som musel skrátka uznať, že sa Kaito nemýli. Dostať sa skrz ochranu okolo ruín zvlášť, keď ani poriadne netuším čo by to mohlo byť, by bolo viac hlúpe ako nezodpovedné. Normálne by som sa skrátka nechal vysadiť za pomoci svojho krídlami obdareného summona priamo v centre, ale keďže krajina bola pod dohľadom Akatsuki, bola to teraz len blbá možnosť ak ona seba upozorniť. [dirthink]Ktovie čo sa stalo s tou kunoichi, ale každou premárnenou chvíľkou sa jej kráti čas,[/dirthink] zamyslel som sa ale pokojne som ostal sedieť ďalej na mieste. Medzitým v jaskyni sa diali očividne celkom odlišné problémy, všetky informácie som totiž obdržal v momente, čo môj klon gestom ruky naznačil tím dvom, že sa chystá preč a zmizol v oblaku bieleho dymu, pričom sa na mňa preniesli všetky jeho nadobudnuté poznatky. Postavil som sa zo zeme a následne som sa oprášil od piesku. Vonku začínala byť skutočne riadna zima. O púšti som vedel asi toľko, že hoci cez deň tu vládlo poriadne teplo dosahujúce občasne bez problémov 70°C, tak v noci nastával ohromný pokles teploty, ktorý zvykol dosahovať až pod bod mrazu. Nech jaskyňu obýval ktokoľvek už to dlho nepotrvá a bude nútený sa vrátiť zanedlho naspäť. Stále som ostal strážiť pôvodný vchod, zatiaľčo sa Kami a Kaito zamerali na ten druhý, ktorý starostlivo sledovali z vnútra jaskyne.

Game Master

Toshi stále stál u vchodu do jeskyně, ve které se aktuálně Kaito a Kami nacházeli. Nic zvláštního se nedělo, snad jen kromě faktu, že venku panovala dost nepříjemná teplota, která by mohla normálního člověka i velice jednoduše životně ohrozit na zdraví. Nicméně, Kaito s Kamim se mezitím uvnitř jeskyně dostali až k místu s ohněm. Oheň hořel, ale jinak místo vypadalo už nějakou solidní dobu celkem opuštěně. Jediné zvuky na tom místě dělal menší podzemní potůček, který v rohu místnosti protékal. Kromě klasického vybavení na přežití jste mohli v místnosti v rohu vidět i starou dřevěnou bednu, respektive to, co z ní zbylo, na které bylo několik kunaiů a shurikenů potřísněných od krve. Vzhledem k faktu, že v tomto jeskynním prostoru na zemi převládal spíše písek jste mohli vidět též neuvěřitelný chaos stop vedoucích jak od předního, tak i od zadního vchodu sem a tam.

Toshi Takari

Zima mi už pomaly začínala spôsobovať problémy, strácal som cit v rukách a hoci som ešte pred chvíľkou bol rozhodnutý zotrvať došlo mi, že ktokoľvek iní by sa už dávno stiahol do úkrytu kvôli teplote, ktorá mohla byť pre dosť ľudí aj nebezpečná. Vstúpil som do jaskyne vchodom, ktorým prešiel aj zvyšok nášho trojčlenného týmu. Išiel som pár minút až som narazil na tri cesty, napredoval som stále rovno takže som si určil tú strednú nakoľko som mal vedomosti od svojho klonu. Ešte chvíľku to trvalo, než sa moje kroky začínali ozývať jaskyňou aj tím dvom, čo sa skrývali. Okrem toho som započul vodu, ktorá tu pretekala zo zeme ale to k čomu som napokon dorazil vyzeralo omnoho zaujímavejšie ako všetko, čo sme tu doteraz pozorovali. Siahol som do starej drevenej bedne a vytiahol z nej kunai, ktorý mal na sebe krv, pričom šlo ľahko poznať ako dlho tu už asi je. [dirthink]Pravdepodobne sa tu strhla bitka a zdá sa, že nie tak dávno. Oheň ešte nevyhasol a tá krv rozhodne nie je najstaršia, ak do toho prirátame ešte tie stopy,[/dirthink] zahľadel som sa smerom, kde sa nachádzal druhý východ. Zatiaľ najlogickejším výsledkom na ktorý som prišiel bol boj. Kunoichi tu mohla mať svoj tábor a následne ju mohli násilne odviesť, stopy, krv tomu tak zatiaľ naznačovali a oheň, ktorý stále horel znamenal, že to nebolo tak dávno. Vybral som sa smerom k druhému východu jaskyne.

Kaito Hyūga

Všetko sa odohrávalo strašne rýchlo. Pritom dlhom čakaní len odrazu okolo nás prešiel Toshi a nasmeroval si to ku drevenej bedni ktorá ležali blízko nás. Na nej boli položené krvavé kunaie ktoré ho podľa mňa určite zaujali. Byakugan mi zmizol s tváre a pomaličky som sa vydal sa Toshim.[dirspeech] Aj ja som si už dávnejšie všimol tie krvavé kunaie, len som si ešte nebol istý že či sme tu naozaj sami. Pozeral som sa neraz okolo seba a nič som nevidel. Takže, je tu čisto.[/dirspeech] Pousmial som sa. [dirspeech]Podľa počtu stôp ktoré zu sú usudzujem že buď nebola sama, alebo ju niekto napadol. Ale nejde mi do hlavy, že stopy sú aj pri pastiach, ale niesú vôbec porušené, bo dokonca to vyzerá, že sú nedotknuté a neporušené.[/dirspeech] Pristúpil som ku ohňu ktorý ešte docela dobre hrial. Čupol som si ku nemu, a naťiahol som ruky aby som sa aspoň trošku zohrial. [dirspeech]Takže, môj plán je takýto. Zostaneme na noc tu, vonku je už aj tak teplota pod bod mrazu, takže by sme ďaleko nedošli.[/dirspeech] Potom som sa obrátil na Toshiho.[dirspeech] Aby sme tu mali aspoň takú nejakú obranu pre prípad núdze, dokázal by si vytvoriť aspoň jedného klona ku každému s východou a vstupou ? Určite by nám to pomohlo.[/dirspeech] Usmial som sa. [dirspeech]Aj keď si nemyslím že budem moc spať, no budem to tu tak isto strážiť svojím byakuganom pre prípad, že by to klony nezvládali.[/dirspeech] Otočil som sa späť ku ohňu aby som sa zohrial.

Toshi Takari

Tesne pred východom som sa zastavil, pretože Kaito na mňa začal hovoriť alebo skôr prezentovať svoj návrh s ktorým som príliš nesúhlasil. Hoci mal pravdu ohľadom pascí nebolo príliš času, len tak vysedávať. Kunoichi potrebovala našu pomoc, veď to bola podstata misie neprihliadajúc na fakt o tom, čo som sa dozvedel v jednom zo stoviek zvitkov uchovaných v Takerovej hrobke. [dirspeech]Kage Bunshin je náročná technika na čakru, jednoduchšie je striedať sa pri stráži ale to ma teraz netrápi. Oheň naznačuje, že nech tu bol ktokoľvek nemôže byť ďaleko. Stopy sú teraz ešte čitateľné ale, ak sa ráno zobudíme žiadne tu už nebudú, predsa len je to púšť a možno je toto prvé a súčasne posledné naše vodítko. Myslím, že pôjdeme ďalej, čo vy nato ?[/dirspeech] na moment som sa teraz konečne obrátil aj k nim. Odpočinok som nepotreboval, väčšinu cesty som si oddýchol nakoľko nás sem dopravil môj summon a hoci sú noci v púšti chladné potreboval som zistiť či tieto stopy vedú aj vonku do púšte. [dirspeech]Vedú tie stopy aj ďalej ako za hranicu jaskyne ?[/dirspeech] opýtal som sa na Kaita, keď sa mi hneď nedostalo ich odpovede. Ľahko to totiž mohol overiť svojím Byakuganom.

Kaito Hyūga

[dirspeech]Verím, že tvoje informácia a tak isto aj skúsenosti ťa poháňajú preč. Ale ver, že keď vidíme von, neprežijeme túto noc. Jediné čo môžeme je, že sa vydáme ku východu a pozrieme sa, či stopy vedú aj von. Nič viac teraz spraviť nemôžeme. Uvedom si, že toto je naša prvá misia. Ty si ich mal viac, ale ja sa skôr teraz starám o to ako prežiť noc. [/dirspeech] Povedal som a otočil som sa smerom ku východu. [dirspeech]Byakugan! Tá chodba je moc dlhá, nedokážem sa pozrieť až na koniec. Asi by sme mali ísť trošku viac do jej útrob, aby som aspoň trošku na ten koniec videl.[/dirspeech] Postavil som sa, prešiel som okolo Toshiho a namieril som si to rovno do tej chodby. Kráčal som už značnú dobu, no ešte stále som nedošiel na koniec. [dirspeech]Dobre, tu by to mohlo stačiť. Byakugan![/dirspeech] Začal som pomaličky prehliadať kúsok po kúsku oblasti kde som sa nachádzal.

Game Master

Měl pravdu, stopa krve, stejně tak jako oheň značily, že se to všechno stalo teprve nedávno. Nicméně, pokud ona kunoichi šla ven a ještě se nevrátila, může se s ní stát jednoduše amen v těchto nelidských podmínkách. Na druhou stranu, nevíte ještě, kam vede druhá strana v této jeskyni, kam se ona kunoichi též mohla vydat za vidinou pomoci. Pomalým krokem se celá vaše skupinka vydala tedy tou druhou stranou, než kterou jste přišli. Na rozdíl od druhé chodby tahle chodba byla velice spoře osvětlená, viditelnost v ní byla jen velice nízká až nepříjemná. Trvalo to dlouho, asi tak kolem deseti minut cesty tou neuvěřitelně dlouhou chodbou, když začal pomalu Kaito konečně vidět pravděpodobně konec té místnosti, chybělo vám však ještě tak dalších sto metrů k dokonalému pohledu.

Toshi Takari

[dirthink]Bola to únava alebo strach ? Jeho postoj vyzeral sebaisto a rozhodne, to nie je znakom pre jedno ani druhé. Hm.. ľudia sú zvláštny,[/dirthink] pomyslel som a naďalej som sa díval na chrbát mladého člena rodiny Hyūga, kráčajúceho predomnou akoby som zabúdal na fakt, že som takisto človek, čo bolo samo o sebe omnoho zvláštnejšie ako to, nad čím som zbytočne hľadal niečo hlbšie. Chodby tejto jaskyne boli rozhodne obrovské aj keď z vonkajšej strany to tak nevyzeralo, nadobúdal som pocit akoby sme kráčali akousi skratkou priamo pod zemou alebo samotnou horou, čo bola hlúposť nakoľko sme boli v púšti a hôr tu teda veľa nebolo. Kaito mal svoj Byakugan a preto sme si mohli dovoliť kráčať chodbou celkom sebaisto hoci som sám netušil ako veľmi sa dá na jeho oči spoliehať. Blížili sme sa ku koncu chodby snáď každou ďalšou sekundou, možno by sme mali pociťovať aj väčší chlad ale zatiaľ som sa cítil dobre. Dúfal som, že narazíme na nejaké ďalšie stopy ako oheň, krv a šlapaje v piesku.

Kaito Hyūga

Kráčali sme tmavou uličkou dúfajúc, že je to cesta von s jaskyne a mi sa dozvieme aj niečo viac o stratenej kunoichi. Išli sme zhruba tak desať minút, keď som pomocou svojho byakuganu začal vidieť menší odraz s vonku. Nebol to ešte dokonalý pohľad, ale niečo som tam videl. [dirspeech]Trošku si pohnime, mám taký pocit, že som zazrel východ.[/dirspeech] Povedal som a pridal som do kroku. [dirthink]Aj keď to bude východ, von nepôjdem. Počkám do rána, a potom sa uvidí. Nie som ani moc unavený, ale nechcem prísť o život kvôli zime. Keď raz príde môj čas, tak to bude v boji. A nie kvôli počasiu.[/dirthink] Zamračil som sa a naďalej som sledoval cestu pred sebou, aby nás nič nemohlo prekvapiť.

Game Master

Dlouho jste šli směrem dopředu až konečně Kaito spatřil konec chodeb. Celkem ho to však překvapilo, na konci totiž uviděl místnost, respektive za nějakou bariérou, mezi vchodem do té místnosti a samotnou chodbou byla jistá překážka, která se zatím z téhle nepříjemné vzdálenosti nedala určit, jakmile jste ušli ještě tak dvacet metrů, se však najednou kamenný blok pod vámi o pár centrimetrů posunul a vy jste uslyšeli jasné cvaknutí, v tu chvíli se najednou za vámi začal sypat písek a obrovský blok kamene spadl ze stropu na zem, čímž utvořil dokonalou stěnu mezi vámi a místem, odkud jste přišli. Pravděpodobně past, protože blok, který spadl na zem, měl dokonalý tvar, musel být určitě utvořen lidskou rukou, takže žádná nehoda či sesuv půd. Najednou Kaito konečně moc dobře poznal, co je ta překážka, stěnu mezi chodbou a tou místností za ní dělal v podstatě písek, zvláštní písek, měl pevnou formu, přičemž však šlo jasně vidět jednotlivá zrnéčka písku a nevykazoval jakékoli stopy chakry, ještě zvláštnější však bylo, že když jste na něj dali ruku, zjistili jste, že se dá skrze písek doslova projít do protější místnosti.

Toshi Takari

V okamihu čo som pocítil, že sa zem pod mojimi nohami o niečo posunula som sa inštinktívne obrátil dozadu. Z predchádzajúcich skúseností som vedel, že to neznamená nič dobré a tak tomu aj bolo. Zo stropu sa naraz zosunula veľká kamenná prekážka, ktorá dokonalo vyplnila priestor medzi nami a miestom odkiaľ sme prišli, čím nám znemožnila návrat. Padli sme do pasce, ktorá nás očividne hnala ďalej touto až dômyselne upravenou jaskyňou, ak to bolo skutočne to začo sme to doposiaľ pokladali. O niečo neskôr sme zistili, že piesok nevykazuje žiadne stopy po čakre a dá sa skrz neho dokonca prejsť, takže nech už plnil akúkoľvek funkciu nemal nám zabrániť vstúpiť ale pravdepodobne nás udržať vo vnútri. Cesty späť už nebolo, Kaito sa nakoniec svojho spánku nedočkal a potom ako si vydýchol som s ďalším nádychom prešiel na druhú stranu piesočnej steny.

Kaito Hyūga

Chodbička ktorou sme kráčali bola tmavá, ale pre moje oči to nebol žiaden problém. Keď sa zem pod mojimi nohami odrazu začala trošku hýbať, zastal som a sledoval som pôdu pod mojími nohami, aby sme sa neprepadli. Odrazu sa zo stropu zvalil akýsi kamenný blok. No keď som ku nemu pristúpil bližšie všimol som si, že to je len piesok. No čudoval som sa, že som z neho necítil žiadnu chakru. No ešte zvláštnejšie bolo, že sa cez neho dalo normálne prejsť. Nebol tvrdý ani nijak zvláštne pevný. Pozrel som sa na Toshiho a všimol som si, že cez neho prešiel. Tak som ho teda následoval. Keď som prešiel, obrátil som sa na Toshiho. [dirspeech]Vyzerá to tak, že asi pôjdeme ďalej. Nedá sa nič robiť.[/dirspeech]

Toshi Takari

Prechod skrz piesočnú stenu nebol práve najkrajší zážitok v mojom živote. Oprášil som si vlasy od piesku ako aj zvyšok oblečenie a rozhliadol som sa okolo seba. Nachádzali sme sa v celkom rozľahlej kruhovej miestnosti, ktorá bola celkom pekne zachovaná. Okná po bokoch a steny zo samotného piesku podobne ako tá, ktorou sme prešli a cez ktorú sa už ako som predpokladal naspäť nedalo vrátiť, čo mi potvrdil dotyk akonáhle prešiel na druhú stranu aj zvyšok tímu. [dirspeech]No, vyzerá to tu ako skladisko[/dirspeech] štuchol som nohou do prázdnej škatule, ktorá sa nachádzala takmer hneď za vchodom dovnútra a nebola jediná. Podobných vecí tu boli celé kopy, niektoré len tak pohodené na zemi, iné naukladané na seba, kde nebudili dojem žiadneho neporiadku. Obzeral som sa po ďalších možných vodítkach a vchode, ktorý by nás zaviedol ďalej až som pristúpil k jednej zo spomínaných škatúľ aby som si ju poriadne obzrel. Inde boli zas police, kde boli takisto uložené rôzne predmety až mi to začínalo pripomínať zásoby na horšie časy alebo zásoby, ktoré mali slúžiť pre istí účel. Každopádne zatiaľ sa dalo len špekulovať a stále to nezodpovedalo otázku, čo sa stalo s našou kunoichi.

Game Master

Procházeli jste se po místnosti, měla velice charakteristickou architekturu a celkově strukturu, její písčité stěny značily, že rozhodně bude určitou dobu stará a prach na všech věcech uvnitř místnosti pro změnu značil, že tu pravděpodobně již dlouho nikdo nebyl. Jedině na zemi bylo vidět, že prach je již v určitém směru rozvířen, jako kdyby tu někdo byl už před vámi. Porozhlédli jste se po celé místnosti, a když jste zjistili, že nic zajímavého zde není jste vykoukli ven z jednoho ze dvou oken, které tato místnost měla. To, co jste uviděli za okny vás celkem překvapilo a zároveň i vyděsilo, vidina toho, že se totiž nedá vrátit stejnou cestou od téhle chvíle byla celkem dost zajímavá. Z oken jste totiž hleděli na Sunagakure no Sato, či respektive na to, co po této kdysi majestátní vesnici zbylo po generacích. Pouze jediná budova vypadala jako nová, přímo v centru celé vesnice, pravděpodobně staré sídlo Kazekageho, což bude určitě znamenat, že tato budova bude i místem, kde sídlí Akatsuki v Kaze no Kuni.

Toshi Takari

[dirthink]Sunagakure no Sato[/dirthink] moja ruka sa dotkla skla a pozornosť mojich jantárových očí si vyslúžila len jediná budova v celej oblasti. [dirthink]To je vážne všetko, čo zostalo z jedného z najslávnejších miest Hikari Tenkoku a aj ten malý kúsok padol do rúk nepriateľa.[/dirthink] V epicentre samotných ruín tejto veľkej vesnice sa skutočne nachádzala budova, ktorá vyzerala nedotknutá samotným časom. Každý z nás vedel presne čo to znamená a ja som len nahlas zreferoval to, čo najskôr prebehlo mysľou každého z nás. [dirspeech]No, dal by som krk nato[/dirspeech] klepol som prstom po skle a obrátil som sa na Kaita, [dirspeech]že skutočné problémy nás ešte len čakajú. Dámy a páni, predstavujem vám veliace stredisko Akatsuki v Sunagakure no Sato,[/dirspeech] v mojom hlase bolo počuť skutočne ironický posmech. Kaito sa chcel vyhnúť zime a teraz sme sa rútili do omnoho väčších problémov než sme si boli možno sami ochotný uvedomiť.

Kaito Hyūga

Dostali sme sa do akejsi zvláštnej miestnosti, no podľa rozvíreného prachu na zeme som si domyslel, že tu už niekto pred nami bol. Rozhliadal som sa po miestnosti a všimal som si tých piesočných stien. Presne tak ako tie steny, tak isto aj dve okná v miestnosti uchvátili môj pohľad. Podišiel som ku jednému z nich a pozrel som sa čo je vonku. Zastihlo ma obrovské prekvapenie keď som sa pozeral na ruiny akejsi dediny. Svoje prekvapenie som neskrýval, no nevedel som od toho okna odtrhnúť oči. V centre ruín sa týčila jedna obrovská budova, ktorá sa vôbec nepodobala na tie ostatné. Táto narozdieľ od ostatných vyzerala ako nová. Týčila sa nad ruinami, čo znamenalo že tam niekto musí bývať či dokonca tam mať svoju základňu. Pohľad mi padol na Toshiho ktorý na mňa prehovoril pár sekúnd potom čo som od prekvapenia stál pred oknom a nevedel som odlepiť pohľad. [dirthink]Stredisko Akatsuki?[/dirthink] Moje obavi nastali. Stalo sa presne to, čo som nechcel. Narazili sme na prekážku, no nie hocijakú. Najhoršie čo sa nám mohlo stať bolo, že by sme narazili na Akatsuki. A tak sa aj stalo. Díval som sa na ich stredisko. [dirspeech]Takže stredisko Akatsuki hej?[/dirspeech] Zamračil som sa. [dirspeech]Mám také tušenie, že Kunoichi bude práve tam.[/dirspeech] Otočil som sa späť ku oknu a poriadne som sa zadíval na tú budovu. [dirspeech]Byakugan![/dirspeech] Sledoval som ruiny a kontroloval každý kúsok, každú dierku čo v ruinách bola. A to ich tam bolo požehnane. No na tú budovu som nedovidel. Potom som sa opäť otočil na Toshiho.[dirspeech] Prezrel som ruiny a nič som nevidel. No je tu jeden problém. Na tak chabej úrovni na ktorej som teraz ešte nedokážem vidieť až tak ďaleko ako je tá budova kde sa sa údajne majú skrývať Akatsuki. Takže budeme musieť ísť bližšie, aby som to mohol preskúmať.[/dirspeech] Sledoval som Toshiho a sadol som si na blízku stoličku ktorá sa nachádzala v miestnosti.

Toshi Takari

Naša misia doposiaľ prebiehala celkom hladko. Zatiaľčo Kaito ospravedlňoval svoje chabé schopnosti, ako stihol on sám podotknúť, ja som rozmýšľal nad celkom odlišnými vecami než podceňovanie seba sama. Až doposiaľ som dúfal v trochu šťastia pri hľadaní kunoichi ale dostalo sa mi ho omnoho viac. Nielenže sme sa pravdepodobne vyhli hrozbe v podobe prezradenia ale očividne sa nám podarilo touto jaskyňou obísť všetky možné nástrahy v okolí ruín, čo bola veľmi dobrá správa. Cesta očividne musela slúžiť ako tajný vchod a nech už ho pred nami použil ktokoľvek vyparil sa niekde v zastaranej vesnici plnej ľudí. Môj magnetický zmysel bol ako vo vytržení s čím prichádzala aj solídna bolesť hlavy, ktorej som sa však pri hlbšom sústredení dokázal rázom zbaviť. Ohromné kvantum kovu v pohybe v dosť širokom okruhu nenaznačovalo nič dobré. Po väčšine som cítil len drobný kov v podobe kunaiov, ktorý sa síce celkom ľahko dal lokalizovať no problémom bolo, že som tieto ruiny nepoznal natoľko aby som si dovolil len tak vyjsť von. Obrátil som sa smerom ku Kaitovi, ktorý si pohodlne sedel na stoličke a následne som kopol do jednej z nožičiek, ktorá odletela na druhý koniec miestnosti pričom som len pokrútil hlavou. [dirspeech]Mesto je plné ozbrojených ľudí a možno aj shinobi[/dirspeech] podotkol som a opatrne som pootvoril dvere aby som sa zadíval von, zdalo sa že ulička kde sa táto budova nachádzala bola nateraz opustená. Privrel som dvere naspäť a zameral sa na Kaita, ktorému som zničil posedenie. [dirspeech]Ak sa máme dostať k budove v epicentre budeme musieť trochu riskovať, problém je.. že väčšia skupina bude pútať predsa len viac pozornosti. Ak využiješ svoje oči správne môžeš nás varovať skôr než nás nepriateľ zaskočí. Som si vedomí toho, že sa nevyhneme priamej konfrontácii vždy, ale ak sa budeme navzájom kryť myslím, že to zvládneme.[/dirspeech] Prehodil som si kapucňu skrz hlavu a sám som takto pripomínal skôr vraha, než riadneho shinobi v službách Sancta, následne som vykročil z dverí v ústrety mnohým protivníkom.

Game Master

[dirthink]Někdo je ve městě... někdo, kdo sem nepatří. Postarej se o to, než se Kioko-sama vrátí, aby mohla vyslechnout tu holku. Nechci s ní mít žádné problémy, ten, co to naposled podělal se ještě teď nedostal z jejího genjutsu, tak to neposer![/dirthink] ozvalo se skrze mysl jednomu z shinobi stojících na střeše centrální budovy v hlavě, pravděpodobně jeden ze sensorů, kteří mají město chránit před vetřelci. Jakmile jste vykročili ven z vesnice, mohli jste spatřit, že najednou nastal zmatek, bandité a shinobi sice ještě nešli přímo po vás, ale šlo vidět, že se mobilizují a bude to jen chvilka, než jim dojde, kdo ve skutečnosti jste, a že tam vlastně vůbec nepatříte. V ulicích se začaly formovat pomalu menší skupinky tak po čtyřech, které kontrolovali kohokoli, kdo chtěl projít kolem nich, za pomocí Kaitovích očí jste mohli zjistit, že jeden z nich je vždy shinobi, mezitím co další tři jsou jen obyčejní bandité či žoldáci. Počasí bylo klidné, alespoň prozatím, z vrchních budov však šlo dobře vidět, že pomalu ze severu přichází velká a silná písečná bouře.

Kaito Hyūga

Ako mi Toshi podkopol stoličku spadol som na zem. Okamžite som sa postavil a oprášil som si oblečenie, pričom som sa škaredo pozrel na Toshiho. Potom som späť postavil tú stoličku a vydal som sa za Toshim. Keď sme kráčali ulicami, všímal som si tých po zuby ozbrojených banditov. Pomocou byakuganu som ich prezeral, a minimálne jeden z nich bol shinobi. [dirspeech]Toshi, musíme si dávať pozor. Jeden s každej tej skupinky je shinobi, a určite niesú slabý keď strážia takéto miesto. [/dirspeech] Obzeral som sa okolo seba, slniečko mi pražilo do očí. No moje pocity boli zmiešané a nestále. Raz som mal chuť bojovať, no potom ma to prešlo a dostal som akoby strach. Pre istotu som neustále kráčal za Toshim, ktorý určite niečo vymyslel.

Toshi Takari

[dirthink]Už o nás teda vedia,[/dirthink] pomyslel som a chrbtom som sa oprel o jednu zo stien, aby som sa mohol pozrieť lepšie na susednú uličku okolo ktorej práve prebehol jeden z potencionálnych nepriateľov. Mali sme problém. Nech už sa o nás dozvedeli akokoľvek, bolo len otázkou času, kedy určia našu polohu a sformované týmy sa nás vydajú hľadať. Iste, mohli sme bojovať ale vzhľadom k počtu nepriateľov by sme nikdy nemali šancu na skutočný úspech. Zatiaľčo som sa snažil prísť na niečo originálne, tak Kami na informácie od Kaita reagoval tím, že vytvorím svoj vodný klon, čím z nás učinil tím o štyroch členoch, následne bola na bushin totiž použitá technika premeny. Vyrazili sme smerom k hlavnej budove, pričom sme spoliehali na rýchlosť a rozruch uprostred ruín tohoto mesta.