Kaito Hyūga

Ako sme dostali všetky potrebné informácie o misií, vydali sme sa na cestu do Kaze No Kuni. Začal som si pomali čítať zvitok s podrobnejšími informáciami, ktorý mi hodil Toshi na preštudovanie a prečítanie. Ako som ho dočítal hodil som ho ďalej Kamimu. Kráčali sme ulicami preč od radnice. Slnko svietilo ako šialené a pot mi stekal po tvári. [dirthink]To je ale horko, ale aj tak...sa strašne teším na priebeh misie. No ako hovorila Moka, všetko sa môže zmeniť. Nemám dobrý pocit s toho že to má niečo spoločné s Akatsuki, ale je to pre mňa výzva a ja som ju s radosťou prijal.[/dirthink] Potajme som sa usmial. [dirthink]Takže tá Kunoichi mala priniesť veľmi dôležité informácie, ale nejak sa jej to nepodarilo. Ževraj bola na úrovni Jounina, akoby sme mi mohli niečo také splniť ? Keď to nedokázala ona musíme mi. pomyslel som si.[/dirthink] Premýšľal som celkovo o všetkom čo nám povedala Moka a tak isto aj o tom čo som sa dočítal vo zvitku a vôbec som nerozmýšľal o následkoch ktoré by sa mohli nastať keď sa niečo pokazí.

Kami Inazuki

Pomaly som spolu s ostatnými vyšiel z budovy a išli sme pomaly ku bráne do mesta a smerom do Kaze no Kuni. Chytil som zvitok ktorý mi Kaito hodil, otvoril som ho a začal som čítať jeho obsah. Jeho obsah ma dosť zaskočil a zároveň aj celkom vystrašil.[dirspeech=red] Toto má byť C-rank misia? A v prípade boja, alebo komplikácii Bčko? Veď to je minimálne Ačko.[/dirspeech] Rozmýšľal som nad misiou a v mojej tvári mohli vidieť mierny strach, pretože som si uvedomoval riziko, ktoré tam bolo a aký nepriatelia tam asi sú, keď sa im podarilo zajať Jounina. Pomaly som kráčal, mierne pozadu, pretože som čítal. Keď som zvitok dočítal, hodil som ho Toshimu a trochu som zrýchlil.

Toshi Takari

Bol príjemný slnečný deň a vonku to skutočne vyzeralo nádejne, to len my sme sa museli trepať smerom k púšti zrovna dnes. Príjemné počasie tu znamenalo odporné počasie niekoľko kilometrov na juhovýchod, kde sa začína krajina piesku, slnka a vetru. „V dobách môjho detstva bola Kaze no Kuni krajinou kam zavítali len skutočne zúfalý ľudia. Väčšinou hľadali cestu z púšte ale zotrvávali len pre svoje rodinné putá a podobne, je to len obyčajná vyprahlá pustina plná piesku a biedy, prečo by sa teda Akatsuki mali aktívne zaujímať práve o túto oblasť ? Celá tá vec je zvláštna už len faktom, že Jōnin, ktorý vyšetroval v onej púšti zmizol bez najmenšej stopy a podľa slov Moky to nebol žiadny amatér.“ Moje oči padli na chrbát Kaita, ktorý kráčal predo mnou, nakoľko ma spomaľovali vlastné myšlienky. Mierili sme k bráne mesta a teda aj von zo Sanctum, odkiaľ sa budeme uberať smerom, ktorý určí naše pátranie ale najskôr... „Najskôr sa niekde zastavíme,“ zachytil som zvitok a vyslovil to bez toho aby som si z neho, čo i len niečo prečítal. „Potrebujem si zariadiť niečo dôležité, než zamierime k púšti a kedže by z toho mohli byť problémy vy dvaja pôjdete so mnou,“ predniesol som to celkom s istotou akoby bolo rozhodnuté. Spoliehal som sa na to, že budú rešpektovať vyššiu hodnosť než je tá ich, hoci pre mňa samotného až toľko neznamenala. „Takerova hrobka je vzdialená západne od mesta, to nám cestu trochu predĺži a napokon to môže byť práve ten čas, ktorý tá kunoichi v púšti potrebuje na záchranu ale bez obsiahlejších informácií sa k nej nemusíme dostať vôbec, takto svoje šance navýšime a ja sa možno dozviem viac o Kaze no Kuni a úmysloch, ktoré s nimi Akatsuki majú.“ Tentokrát som prešiel na čelo skupiny sám.„ Aby sme však zvýšili efektivitu plánu je potrebná rýchlosť, na zemi môže dôjsť k prekážkam ale zato obloha je omnoho jasnejšia. “ „Kuchiyose no Jutsu!“ v rýchlosti som pred vyslovením názvu techniky poskladal pečate a v hustom oblaku bieleho dymu v okamžiku vypálili obrovské krídla a pred našimi očami rozrývali zem poriadne ostré pazúry, ktoré sa zaryli hlboko do zeme. Krídla tvora rozprúdili horúci vzduch a vytvorili až nepríjemne silný vietor, ktorý prestal v momente čo 4 a pol metrová orlica stiahla svoje krídla späť k telu a jej obrovské dravé oči spočinuli na nás troch. „Kaito Hyūga, Kami Inazuki predstavujem vám Ayame,“ prehovoril som s pokojným úsmevom na tvári dívajúc sa podobne jantárovými a dravými očami ako mala orlica priamo k nim.

Kaito Hyūga

Nadšenie s mojej prvej misie stúpalo a tak isto aj napätie s toho čo sa môže ale nemusí stať. Všetko zatiaľ bolo tak ako malo byť, no je pravdou že sme ešte ani nevyšli so Sancta. Premýšľal som o tejto misií, v hlave mi behalo strašne veľa výsledkov tejto misie..no nenechal som sa vykoľajiť a snažil som sa tváriť kľudne. [dirspeech]A kde sa chceš zastaviť ?[/dirspeech] opýtal som sa Toshiho. No už to bolo jedno, pretože sme tam automaticky išli. [dirthink]Boh vie kam nás berie, dúfam že nám to nebude trvať celý deň. Máme dôležitejšie veci na práci.[/dirthink] pomyslel som si a v tom Toshi privolal nejakého orla. [dirspeech]Zdravím, Ayame.[/dirspeech] Pozdravil som keď nás predstavil tomu orlovi. Pozeral som sa na obrovskú 4 a pol metrovú orlicu, ktorá na nás sústredila svoje očiská. To je ale prekrásny summon, už sa neviem dočkať toho svojho. Rozmýšľam že po tejto misií si pôjdem nejakého získať ale neviem, či by som to dokázal. Počul som, že získať summona je veľmi obtiažne a zdĺhavé. Chvíľu nato mi padol pohľad na Toshiho. [dirspeech]Kam poletíme ?[/dirspeech] Opýtal som sa úplne kľudným hlasom.

Toshi Takari

Ayame spustila hlavu nízko k zemi aby si nás mohla svojimi veľkými očami detailne premerať a ja som to využil a vyskočil jej na hlavu až som sa dostal pomedzi jej krídla. Jej váhový limit približne odpovedal nášmu počtu, takže jej prítomnosť bola skutočne uspokojivá. [dirspeech]Nepôjdeme ale poletíme smerom na západ,[/dirspeech] vysvetlil som a následne som nepatrne kývol hlavou ako znak toho, že majú môžu ísť hore. Väčšinou Ayame totiž neznáša, keď sa na ňu niekto len tak pokúša vyškriabať, dnes však bola neobvykle pokojná. [dirspeech]Ak by sme šli po svojom priamo do Kaze no Kuni aj bez tej odbočky viac na západ by to trvalo rovnako, keďže môžeme využiť Ayame na let, tak oficiálne nestrácame na čase. Čo sa týka toho, čo tam je... nechajte sa prekvapiť, aj tak by ste mi neverili,[/dirspeech] na tvári sa mi zjavil pochabý úškrn. Z toho čo som povedal, vyplývala však ešte jedna vec... kunoichi, ktorá sa stratila by tento náskok rozhodne využila pre seba, no mňa to až tak netrápilo.

Kami Inazuki

Mlčky som išiel stále za nimi a počúval čo hovoria. Neodpovedal som, ani som nijako nereagoval, predsa mlčanie znamená súhlas. Pred nami sa objavila veľká orlica, ktorá svojimi obrovskými krídlami rozvírila vzduch, ale aj prach, takže som si zakryl oči.Potom, čo sme na ňu mali vyliezť, tak som sa pomaly priblížil, aby sa nezľakla a pomaly som na ňu vyliezol, tak aby som jej nič neurobil. [dirspeech=red]Unesie náš vôbec ?[/dirspeech] Opýtal som sa s miernim úsmevom. Snažil som sa veľmi nehýbať, aby som mu nevytrhal perie, alebo aby som ho nekopol, alebo niečo podobné.

Kaito Hyūga

Pozeral som sa priamo na Ayame a pritom som sa mierne usmieval. Keď na ňu Toshi vyskočil a prizval nás tiež, neváhal som a vyskočil som za ním. Sadol som si medzi Ayamine krídla a pevne som sa chytil. No dával som pozor aby som jej nevytrhal perie, pretože to by som ju určite nepotešil.„ V poriadku, nehám sa prekvapiť. Nemusím vedieť všetko. Len dúfam, že to má svoj dôvod..a nejdeme tak len tak pre srandu. “Odvetil som a čakal som kým vzlietneme.[dirthink] Je to prvý krát čo letím na tak veľkom orlovi, počul som že sú veľmi rýchly. Už sa neviem dočkať.[/dirthink] Pomyslel som si.

Toshi Takari

[dirspeech]O váhu by som si strach nerobil, to skôr o rovnováhu...[/dirspeech] následne orlica mávla krídlami čím opäť spôsobila poriadny rozruch ale následne sa jej pazúry odlepili od zeme a v okamžiku sme sa ocitli vysoko vo vzduchu. Keď krídlami mávla aj druhý krát už sme vyrazili smerom, ktorým sme potrebovali pričom sme stále stúpali vyššie na oblohe. Nemuselo im to trvať dlho, než si uvedomili, že len sústredenou čakrou v chodidlách budú schopný sa na Ayame udržať, predsa len to inak bezpečné nebolo. Leteli sme oblohou, a zo Sanctum sa postupne vzďaľovalo a súčasne zmenšovalo vďaka nadobudnutej výške.

Kami Inazuki

Vták vzlietol a takmer som z neho spadol, no našťastie som rýchlo nahromadil chakru do nôh a tak som sa udržal na vtákovi. Potom som si čupol a nahromadil som chakru aj do rúk. Prichytil som sa aj rukami o vtáka a ostal som tak, aby som nespadol, pretože sme boli už v dosť slušnej výške, z ktorej by som len veľmi nerád spadol na zem, pretože by zo mňa nezostalo asi nič.„ A kde to vlastne letíme ?“ Opýtal som sa, pretože som chcel vedieť o tom, kde to ideme a o čo sa bude jednať. Potom som si sadol, no chakru som mal stále nahromadenú v rukách a aj v nohách, len som si musel sadnúť, pretože to bolo dosť nepohodlné.

Kaito Hyūga

Už od malička som bol so zvieratami. Dalo by sa povedať že som s nimi vyrastal, takže som o nich vedel všetko. Tak isto som aj vedel že orlica má určite obrovskú silu, či už pri vzlietnutí alebo už priamo v lete. Takže som pre istotu nahromadil chakru do nôh aby som nespadol. Keď sme vzlietli aj tak to so mnou poriadne zatriaslo. Aj keď som sa držal. Keď som leteli, a neustále sme boli vyššie, len som sa usmial. Na chvíľu som zatvoril oči, a vychutnával som si tu skvelú jazdu.[dirthink] To je vážne perfektný pocit, už aby som mal vlastného summona. [/dirthink] Po chvíli som ich otvoril a pozrel som sa na Toshiho a Kamiho. [dirspeech]Za koľko tam asi budeme ?[/dirspeech]

Toshi Takari

Nachádzali sme sa vysoko na oblohe. Vzduch tu bol o poznanie chladnejší a trošku horšie sa dýchalo, ale inak bol let skutočným zážitkom. Z výšky v akej sme sa nachádzali sme mohli nerušene pozorovať krajinu, v podstate akoby sme mali všetko na dlani ruky a nikto o nás nič netušil, na oblohe sme totiž vyzerali ako lietajúca bodka. [dirspeech]Čoskoro,[/dirspeech] odvetil som stroho. To, že sme leteli takto vysoko malo aj iní dôvod, nepotreboval som príliš zvedavých očí, predsa len sme mierili do úkrytu jedného z najnebezpečnejších nukeninov svojej doby, hoci už bol po smrti. Na moment som zachytil pohľadom priezračný kryštál na retiazke, ktorú som mal na krku a pokračovali sme naďalej v lete. [dirspeech]Takže... kde ste nechali Sawaii Hitomi ?[/dirspeech] opýtal som sa s celkom pobaveným tónom v hlase.

Kami Inazuki

Leteli sme vysoko, niekto kto nemá rád výšky, by mohol mať strach, no ja som výšky priam miloval, takže som si let užíval. [dirspeech=red]Kde sme nechali Sawaii? Tak to vážne netuším, posledný s ňou bol Kaito.[/dirspeech] Povedal som a znova sa my objavil úsmev na ústach, no iba na chvíľu, potom ho tam vystriedal neutrálny a trocha zamyslený výraz. [dirthink=red]Fakt by ma zaujímalo, kde to ideme, ale čoskoro sa to dozviem a dúfam že nás to veľmi nezdrží.[/dirthink] Rozmýšľal som a dúfal, že čoskoro dôjdeme na miesto, kde smerujeme, rýchlo to vybavíme a budeme pokračovať v misii.

Kaito Hyūga

Leteli sme v dosť veľkej výške a ja som ten let veľmi užíval. Strach som určite nemal, bol som skôr nadšený zo všetkého.[dirspeech] Kde sme nechali Sawaii ? No tak naposledy som s ňou bol ja u nej v byte, kde mi ošetrovala rany a starala sa o mňa.[/dirspeech] Zasmial som sa a spomenul som si na tie krásne chvíle. [dirspeech]No a keď už som bol v poriadku tak som odišiel, a ona hovorila niečo o tom že pôjde do mesta. Nič viac neviem.[/dirspeech] Usmial som sa.[dirthink] Som zvedavý čo je za miesto kam ideme, ale mám také čudné tušenie, že sa nám to bude hodiť.[/dirthink]

Toshi Takari

Leteli sme už nejakú tú dobu, keď sme odrazu začínali nepatrne klesať až sa pazúry môjho summona zaborili hlboko do zeme a on sklonil hlavu, aby sme mohli zoskočiť z čo najmenšej výšky. Napokon, keď sme tak konečne všetci urobili vzlietla nahor bez jediného slova. Ayame zmizla z dohľadu a ja som sa rozhliadol vôkol seba, konečne sme dorazili totiž na správne miesto. Nachádzali sme sa v celkom vysokej oblasti, z ktorej šlo pozorovať aj Sanctum hoci už len z obrovskej diaľky bolo toto mesto neustále vidieť, čo bolo fakticky úžasné.. predsa len sa mu dokázalo rovnať jedine hlavné mesto temnej ríše. Všade naokolo boli skaly a vysoké stromy. Človek by si toho nevšimol hneď ale ak sa zahľadel poriadne mohol si všimnúť úzky chodník, ktorý akoby niekam viedol a práve po ňom som sa vydal, plný očakávaní, že miesto kde som sa rozhodol vyhľadať pomoc tam stále bude a skutočne som naň po pár sekundách narazil. [dirthink]Takto presne ma sem mohla dostať jedine Ayame,[/dirthink] pousmial som sa a díval sa do čierno čiernej tmy jaskyne. Zvyšok týmu si mohol všimnúť mnoho roztrúsených kryštálikov všade naokolo, naviac steny jaskyne boli vyskladané podobným priezračným kryštáľom. Vstúpil som dovnútra a vydal sa chodbou vpred, mieril som do srdca Takerovej hrobky, po ktorom zostal už len tento úkryt a kryštál na retiazke, čo som nosil pod tričkom na krku.

Game Master

Toshi postupoval krystalovou jeskyní, již moc dobře tohle místo znal, místo posledního skonu jednoho z těch nejmocnějších shinobi, kteří spatřili světlo tohoto světa. Pomalu došel až do srdce celé pevnosti, za pomocí krystalu, jež u sebe nosil otevřel masivní krystalové dveře a vešel dovnitř. Uvnitř bylo obrovské množství knih, svitků a spisů ze všech akcí, které Takeru považoval do budoucna za důležité. Trvalo to několik desítek minut, možná až hodinu, ale nakonec se povedlo Toshimu najít svitek na němž byl velký znak pro vzduch, tedy pro Kaze no Kuni. Pomalu rozevřel svitek, nacházelo se v něm několik informací o celkovém stavu Kaze no Kuni, stejně tak jako několik informací o tom, jak postupně Akatsuki získávali větší a větší vliv v zemi za pomocí banditů či nukeninů. Téměř u konce svitku byl menší odstavec, ve kterém se nacházely informace, které Toshi chtěl. Takeru se tam zmiňoval o důvodu, proč se Akatsuki rozhodli zkonvertovat téměř celou zemi, jednalo se o ztracené město někde uprostřed pouště, jež bylo skryto před zraky nepřátel pomocí neuvěřitelné moci. Podle všeho je toto město klíčem ke zdroji neuvěřitelné moci, která může Akatsuki v budoucnu pomoct s jejich cíli. Takeru se tam též zmiňoval o tom, že hlavní stan Akatsuki se nachází v ruinách Sunagakure no Sato a že oblast kolem vesnice je velice přísně střežena.

Toshi Takari

Čas plynul a ja som sa hrabal v neuveriteľnej kope spisov, kníh a rôznych zvitkov. Každý bol svojím spôsobom niečím zaujímavý ale momentálne nebol čas si ich všetky prezrieť, pochyboval som vôbec o tom, že niekedy taký čas bude. Prehľadával som aj naďalej, až som narazil na zvitok so znakom pre Kaze no Kuni. Ten symbol som už v minulosti videl, preto som sa nad ním aj pozastavil. Zo zvitku som vyčítal celkom zaujímavé veci, bol to ten typ informácií, ktoré zbierajú výzvedné služby alebo na ktoré by skrátka musela prebehnúť misia a ja som to tu mal len tak po ruke. Zroloval som zvitok a po prečítaní som ho vložil k ostatným svojím veciam. [dirspeech]Môžeme ísť,[/dirspeech] prehovoril som sám na seba, keďže prístup dovnútra som mal jedine ja. [dirthink]Ak sú všetky tie informácie pravdivé, možno by bolo múdrejšie vrátiť sa späť do ríše, na druhú stranu neviem ako by som vysvetlil odkiaľ to všetko viem a tá kunoichi toľko času nemá.[/dirthink] V momente čo som opustil priestor jaskyne sa priechod za mnou uzavrel akoby tam nikdy žiaden ani nebol.

O niekoľko ďalších minút sa z oblohy zniesla Ayame a my sme opäť skončili vysoko nad mrakmi, tentokrát priamo na západ. Všetko prebehlo našťastie bez zbytočných otázok. Takeru Takahashi, bol členom Akatsuki a bol to práve on komu tento úkryt patril, len veľmi ťažko by som dokázal vysvetlil prečo sa priechod otvorí jedine mne a ešte ťažšie by pre iných bolo uveriť mojim slovám aj to bol jeden z mnohých dôvodov prečo som si toto všetko nechával pre seba. [dirspeech]Nové informácie, tak pozorne počúvajte...[/dirspeech] prehovoril som nahlas pričom som stál pred nimi na summonovi a len som obrátil hlavou aby som na nich aj videl... [dirspeech]veci sa majú tak, že Akatsuki kontrolujú 65 % územia Kaze no Kuni. Pre nás to znamená toľko, že sa naša misia posúva automaticky na vyššiu úroveň a tentokrát to už nie je len o splnení misie, ak to totiž nezvládneme s veľkou pravdepodobnosťou sa už živý nevrátite. Moje prvé dojmy z vás boli asi také, že ste banda tupcov, takže to poviem na rovinu. Akýkoľvek priamy kontakt s nepriateľom nikto našej úrovne nezvládne, takže našou úlohou bude nájsť tu ženskú a vypadnúť.[/dirspeech] Nebolo potrebné to ďalej rozoberať. Leteli sme v ústrety púšte, vysoko nad oblohou kde nám síce bolo príšerne teplo ale takisto sme sa stratili akémukoľvek pohľadu z dola a vyhli sme sa všetkým prípadným prekážkam. O pár hodín sme pristávali v neďalekej oáze v blízkosti ruín spomínaných na zvitku, predtým než sa tak stalo sme ešte krúžili pár minút na oblohe aby som to mohol poriadne preveriť. Akonáhle sme sa všetci traja ocitli pevnými nohami na zemi, Ayame zmizla rovnako ako sa objavila.

Kaito Hyūga

Ako sme dorazili ku nejakej jaskyni, Toshi zmizol v jej tmavých útrobách. Čakali sme tam skoro hodinu, keď konečne dorazil s informáciami ktoré určite potreboval. Opäť sme nasadli na Ayame a odleteli sme smerom do Kaze no Kuni. Počas letu nám Toshi povedal podrobnejšie informácie o tejto misií. Ja som len odvetil..[dirspeech].Hai[/dirspeech]. A ďalej som sa sústredil na všetko podstatné a dôležité pre splnenie tejto misie. Keď sme konečne dorazili do Kaze no Kuni, najprv sme len krúžili a tak ma napadlo, že si Toshi preveruje územie kam chce pristáť. Nakoniec sme pristáli v neďalekej oáze v blízkosti akýchsi ruín. Zoskočil som s Ayame tak isto ako všetci ostatný a poobzeral som sa okolo seba. Napokon som sa otočil na ostatných, a čakal som čo bude ďalej.

Kami Inazuki

Poslušne som čakal pred jaskyňou, ako nejaký pes. Potom, čo po asi hodine vyšiel, znova sa tu objavila Ayame a mi sme na ňu nasadli. Leteli sme až príliš vysoko, zo zeme nás nemohlo byť vidno. Pomaly sme začali klesať a to už sme videli oázu, ktorá vyzerala byť prázdna a tým pádom aj bezpečná. Keď Ayame pristála, zoskočil som z nej a hneď na to znova zmizla. „Celkom dobrý summon, aspoň nemusí chodiť po svojich.“ Trochu divne som sa usmieval a začal som sa rozhliadať a mierne som sa započúval do zvukov a počul som iba vietor a Toshiho s Kaitom. „Vyzerá, že to tu je prázdne, teda aspoň v okruhu pár desiatok metrov.“ Povedal som a čakal, čo budeme robiť ďalej. [dirspeech]Teraz máme možnosť priblížiť sa.[/dirspeech] Povedal som a vytiahol som tri plášte. Jeden som si obliekol a ďalšie dve som im hodil. [dirspeech]Oblečte si ich, aspoň trochu vás zahrejú.[/dirspeech] Povedal som a hneď som pokračoval. [dirspeech]Takže, kam pôjdeme teraz, nič ma nenapadá.[/dirspeech] Opýtal som sa a rožmýšľal som čo urobiť.

Kaito Hyūga

[dirspeech]Byakugan![/dirspeech] Pozoroval som okolie pomocou byakuganu, a sledoval som či tu nieje nejaký nepriateľ, alebo náhodou prekážka ktorá by nám mohla na misií spôsobiť nejaké ťažkosti. Pozeral som všade, kam len moje oko dosiahlo. No nič nezvyčajné som si nevšimol.[dirspeech] Dobre, všetko som prezrel a nič nezvyčajné som nenašiel. Iba samí piesok. Nič viac, nič menej.[/dirspeech] Keď mi odrazu hodil Kami plášť aby som sa zohrial, len som sa na neho pozrem či nemá úpal. Pretože bolo strašné horko a on nám hodil plášte na zohriatie.[dirspeech] Nehám si ho až na noc. Teraz je mi na nič. Ale ďakujem.[/dirspeech] Usmial som sa. [dirspeech]Počul som, že noci v tejto púšti sú obzvlásť studené, takže sa nám budú hodiť. A keď už sme pritom, mali by sme si nájsť nejaké bezpečné miesto na prenocovanie alebo aspoň sa dohodnúť kam a ako pôjdeme. Nakoľko sa tu nemôžeme len tak pohybovať bez hocijakého plánu alebo stratégie keby náhodou išlo do tuhého.[/dirspeech] Pozeral som sa na Toshiho a Kamiho, pričom som rozmýšľal nad niečím, čo by nás nedonieslo do záhuby.

Toshi Takari

Nachádzali sme sa stále v oáze, čo nebolo zrovna bohviečo. Začínalo sa pomaly stmievať a ako sa zdalo v tejto časti púšte nebolo nikoho, kto by nás ohrozoval. „Slnko o chvíľku zapadne, ideálny čas nato dostať sa do mesta, stále ma však trápi informácia, ktorá poukazuje na vysoko strážený objekt“ skonštatoval som a napil som sa z vody, ktorú som mal so sebou. Začínalo sa ochladzovať snáď každou minútou. „Nejaký inteligentný nápad ?“ opýtal som sa nahlas a prehodil cez seba plášť, kde som doteraz čakal nato kým slnko zapadne, čo sa aj napokon stalo. „Henge no Jutsu“ šepol som a odrazu som nadobudol zcela novú podobu. Táto moja nová forma bola vskutku zaujímavá pretože jediné čo sa zmenilo bol plášť, niesol presný vzor toho samého, ktorý vlastnili Akatsuki. [dirthink]Akatsuki majú mnoho špiónov a iných prisluhovačov, mesto ovládajú oni, kto by pomyslel, že tento druh odevu bude možno bezpečnejší než všetky ostatné ? Celkom ironické,[/dirthink] trochu som sa pousmial, skutočne som totiž pôsobil ako náležitý člen onej organizácie. [dirspeech]V prípade problémov, ste jednoducho moji informátori ale aj tak pracujeme s tím aby sme prešli bez povšimnutia,[/dirspeech] vyhlásil som to celkom sebaisto a prehodil cez hlavu kapucňu. Následne som vyrazil vpred priamo k ruinám, pričom som nechal svoj magnetický inštinkt pracovať na plné obrátky, pohybujúci kov totiž mohol značiť dnes čokoľvek.

Kaito Hyūga

Slnko pomaly zapadalo, a vzduch sa začal ochladzovať. Obliekol som si plášť ktorý mi hodil Kami, aby som sa aspoň trošku zohrial. Nakoľko sme boli na misií ktorá niesla obtiažnosť úrovne B, bol som neustále v strehu pred akýmkoľvek problémom. Každých desať minút som kontroloval okolie pomocou byakuganu, pre istotu že by nás niekto sledoval. Ako si Toshi premenil plášť až na identický ako je ten členov Akatsuki, podišiel som ku nemu a pozrel som sa mu do očí. [dirspeech]Počuj, nemyslím si že je dobrý nápad ísť hneď do mesta kde sú tak skúsení a krvilačný shinobi ako sú Akatsuki. Mám jeden nápad, ešte pred tým, ako pôjdeš na istú smrť...čo keby sme išli najprv do tej jaskyne kde bola naposledy. Môžno sa tam dozvieme niečo viac ako keby sme mali ísť do toho mesta. [/dirspeech] Povedal som s obrovským presvedčením o tom, čo hovorím. [dirspeech]Podľa mňa je jedno či je tma, alebo svetlo. Nemôžeme tak ísť len tak. Navrhujem logické riešenie. Poďme najprv do tej jaskyne.[/dirspeech] Pozrel som sa na Kamiho.[dirspeech] Súhlasíš somnou, Kami ? Chceš ísť skôr na istú smrť alebo pôjdeme tam kde bola ona naposledy.[/dirspeech] Moje rozhodnutie bolo logické a tak isto aj premyslené. Bola veľká možnosť že tam tú kunoichi nájdeme.

Kami Inazuki

Začalo sa ochladzovať a to že som mal so sebou plášte sa hodilo. Keď si Toshi premenil plášť pomocou Henge na plášť na identický, ako majú Akatsuki, urobil som to isté. Počuval som nápady obidvoch, obidve boli dobré, no nevedel som sa rozhodnúť, ktorý je lepší. [dirspeech]No tiež by som povedal, že by sme sa mali ísť pozrieť radšej najprv do tej jaskyne, než začneme riskovať.[/dirspeech] Povedal som a hneď som pokračoval. [dirspeech]Ale plášť by si si taktiež mal premeniť na ten ako ja s Toshim, síce mám hrať jeho informátorov, no aj tak, to bude nenápadnejšie.[/dirspeech] Povedal som a išiel som pomaly za Toshim, smerom do tej jaskyne.

Toshi Takari

Moje oči sa stretli s pohľadom Kaita pričom na mňa začal rozprávať, očividne našiel omnoho lepší spôsob ako započať záchranu kunoichi. Mohol by som namietať ale nebolo prečo, mal pravdu. „Iste tá kunoichi, stále veríme v to, že žije“ povedal som to dosť pokojne nato čo vyšlo z mojich úst. Pravda bola taká, že ma omnoho viac zaujímali samotný Akatsuki. Zdroj ohromnej sily, ktorú tu hľadali... to bolo nateraz pre mňa niečo oveľa dôležitejšie než život jedinej osoby o ktorej ani len nič nevieme. „Tak nás veď Kaito Hyūga, napokon nie si až taký jednoduchý ako som si myslel“ prižmúril som oči , hodil mu mapu a nahodil úsmev, hoci nebol práve najúprimnejší, rozdiel by sotva spoznal. Plášte Akatsuki teraz nemali žiadny zmysel, príliš som nechápal Kamiho postoj, nakoľko o členoch Akatsuki nevedel z hola nič a pritom sa chcel za jedného z nich vydávať. [dirspeech]Tie plášte nosia len priamy členovia organizácie,[/dirspeech] prehodil som napokon len tak medzi rečou.

Kaito Hyūga

[dirspeech]Dobre teda, tak poďme. No snažte sa byť čo najtichšie, posledné čo chcem je bojovať proti Akatsuki. [/dirspeech] Kráčali sme púšťou smerom do tej jaskyne kde naposledy videli tú stratenú kunoichi. Bola strašná zima, držal som si tesne pri tele plášť od Kamiho aby mi bolo aspoň trošku teplo. Každú chvíľu som sa obzeral, aby nás nikto nečakane nenapadol. [dirspeech]Byakugan![/dirspeech] Obzeral som sa okolo seba, a nevidel som nič čo by nám mohlo ublížiť. Tak som kráčal ďalej. Pozeral som sa do mapy, aby som sa náhodou nestratil. Otočil som sa na Toshiho. [dirspeech]Ako je to vlastne ďaleko ? Ja vôbec neviem kam idem. [/dirspeech]Zasmial som sa a chytil som sa za hlavu. [dirspeech]Nechceš ísť radšej prvý ty ? Ja budem hneď vedľa teba strážiť okolie.[/dirspeech] Povedal som Toshimu a čakal som čo odpovie.