Toshi Takari

„Prečo ju skrátka neodvoláš ?“ Nechcelo sa mi pochopiť prečo sa s tím Natsuki babre, privolané zviera je predsa od toho aby bolo nápomocné a nie nato aby si z neho niekto robil domáce zvieratko. Naviac ja s Ayame som takýto problém nemal nikdy, bolo jasné, že s 3.5 m orlom, resp. orlicou nemá zmysel sa naťahovať.

Natsuki Shira

Len som k sebe Aoi pritiahla a obe sme sa na Toshiho pozreli úplne identickým úpdráždeným pohľadom.. ešte sme aj rovnako zavrčali.. bolo vidieť že sme v podstate úplne rovnaké a Aoi je niečo ako moja najlepšia priateľka.. aj keď je to summon, to čo som si vytrpela pre ňu a s ňou bolo na nezaplatenie a odvolávala som ju iba ak to pre ňu bolo extrémne nebezpečné..

Toshi Takari

„Eh...“ „to je.. nezízajte tak na mňa, nie som žiaden polotovar“ povedal som rozhodeným tónom, ale mal som z toho skôr zábavku. Začínalo ma to celé nudiť, ... nakoniec to ešte dopadne tak, že sa tu pomlátime navzájom ..., pričom som pozrel na líšku v náručí Natsuki.

Natsuki Shira

Len som sa tak urazene pozrela niekam do tmy no Aoi na neho stále tak škaredo zízala.. polotovar možno nie ale potrava by si mohla byť dobrá.. zaškerila sa pri čom som sa ja tak mierne zachechtala.. hai hai.. to už stačí Aoi-chan.. mala by si si pospať hmm?.. nerozprávaj sa so mnou ako s deckom!!.. ale ty si ešte mláďatko... a si moje mláďatko páč mi ťa tvoja mama dala na starosť.. takže bez odvrávania spaaať ! mne sa neeechceee.. nemáš na výber! .. ok ok.. tak dobrú noc.. rozprávali sme sa po čom konečne zaliezla do jedného môjho vnútorného vrecka na plášti kde sa uložila a asi aj spala..

Toshi Takari

Keď sa Aoi už dlhšiu dobu neozývala prehovoril som, k Natsuki... „neber to v zlom, ale keby som mal ja takého summona...“ zatváril som sa odmeravo ... „asi by som ho hodil z mostu, fakt nemám takú povahu ako ty“ ... eh.. poškrabal som sa na hlave, a čakal čo ona nato.

Natsuki Shira

Pche.. ona je ako moja nee-chan, nikdy by som jej nemohla spraviť nič zlé.. je to v spôsobe ako o svojich sumonoch rozmýšľame.. pre teba je to spoločník.. ale pre mňa niečo viac.. odpovedala som mu pri čom som len potľapkala miesto kde sa Aoi uložila.. tak milo som sa zatvárila a proste som sa musela usmievať..

Toshi Takari

„Máš asi pravdu, možno to tak nevyzerá, a možno sa tak nesprávam, ale viem o čom hovoríš Natsuki“ pousmial som sa a pozrel opäť pred seba na úzku chodbu smerom hlbšie ... „pre mňa ja ťažšie niečo také uznať“ ... aj napriek tomu, minulosť je už dávno preč, a ja som konečne lepším človekom.. vystrel som ruku a žiariace iskry z dlane sa rozpŕchli smerom dopredu po chodbe v hlbokom predstihu, a na 2-3 sekundy ožiarili celý priestor, keď zhlasli a mi sme videli , že stále nedovidíme ani na koniec tohoto jedného podzemného tunela došlo nám aká cesta nás ešte len čaká, a nemal som poňatia, ako strašne som sa pri svojich myšlienkach sekol.

Tunelom sa začal valiť oblak dymu, bolo to vážne nepríjemné, zvlášť zápach, ktorý sme cítili pretože pochádzal z fajky v priamo tunelom od miesta kde sme stáli. Súčasne sme mohli počuť dopadajúcu vodu z vodopádov priamo v tejto jaskyni ktorou sme kráčali. To sme ešte netušili, že v jaskyni posedával na vysokom mieste chlapík, pričom sa sem dostal chodbou ktorou práve kráčala jedna banda shinobi zo svetlej ríše. Mal dlhšie vlasy, bol zarastený a mohol mať niečo okolo 30 rokov. Sám vedel prečo tu je, rozhodol sa prezrieť si toto miesto tak ako mnoho podobných predtým, jeho účelom v živote bolo predsa len precestovať celý svet a vidieť veci o ktorých sa iným môže zdať, mal veľmi dobrodružnú povahu tento chlapík. V ústach mal fajku z ktorej vychádzali obláčiky dymu a bol spokojne usadený na vrcholku vodopádu s kamenným stropom nad ním priamo na soche veľhada vybrúseného do kameňa, vyzeral ako mŕtvy nebyť toho, že sa mu nadúvalo brucho ako chrápal o sto šesť na celé kolo, a nevyrušila ho ani malá iskra ktorá mu pristala priamo na čele a spokojne tam hriala do doby než sa rozplynula ako 1000-ka dalších pred ňou.

Natsuki Shira

Kráčala som za Toshim páč som aj tak už asi nemala na výber.. na tvári som mala mierne unudený výraz po čom som však zacítila nejaký divný pach ktorý mi tu moc nesedel.. uhm.. dýmka? zašomrala som pre seba pri čom som sa len rozbehla dopredu a v rukách som mal len pre istotu tonfy.. všimla som si nejakého chlapíka ktorý sedel na soche alebo čo to bolo hada.. uhm Toshi?.. nevravel si že sa odtialto nedostalo moc ľudí živých? spýtala som sa ho pri čom som sa tak škaredo na toho niekoho pozerala..

Toshi Takari

„Áno, to som teda vravel“ poškrabal som sa po snehovobielych vlasoch, ktoré som opäť rozstrapatil hoci by som si to uvedomoval a hľadel polotupým výrazom na dospeláka ktorý chrápal tak hlasno, že som mal pocit , že steny ochvíľku rezignujú.

V tom sa muž prudko pohol, vyzeralo to akoby vstával, naštastie sa len prevrátil na druhý bok a z miesta kde ležal spadol jeho batoh s niekoľkými zvitkami z ktorého pri dopade na zem vypadli tie najzvláštnejšie predmety. Vrhacie dýky, kopa papiera, mapy všemožných kútov nakreslené vlastnou rukou, ktoré boli vážne dobre spracované, najzaujímavejší bol starý kompas ktorého strelka sa okamžite pri dopade na zem roztočila ako šialená a robila veľmi rýchle kolečká okolo svojej osi. Ďalej tam mal nejaké špendlíky a kopu iných hlúpostí, s neznámymi symbolmi a niektoré zvitky vyzerali ako tie do ktorých sa zapisujú odhalené techniky ktorých tajomstvá si chce niekto nechať len pre seba, čo mohlo napovedať, že tento chlapík nebol len tak obyčajným chlapíkom, kedže z batohu sa mu vyvalil nehorázne a neslušne veľký obnos Ryo, priamo pod naše nohy no on pokojne ďalej chrápal ako zabitý, čo nás donútilo rozprávať sa tichšie hoci to bolo fakt zbytočné.

Natsuki Shira

Zvedavo som sa zapozerala na toho chlapíka.. v momente som vyskočila pri čom som dopadla kúsok od neho a začala som do neho tak mierne kopať nohou.. no len tak aby sa zobudil.. halooo.. žijeteee? spýtala som sa tak nahlas že to muselo byť počuť až pred vchod do jaskyne.. na tvári som mala dosť taký zvedavý výraz..

Toshi Takari

„Čo to ?“ zdvihol som kompas zo zeme ktorý ma zaujal a ten bol tak vo vytržení, že sa po chvíľke mohol aj zblázniť nebyť to vec. Dalo to dosť práce aby som stiahol všetku svoju čakru a prerušil ju, no očividne mi to nevyšlo , keď strelka len zmenila smer otáčania do opačnej strany, ... zvláštne ... pomyslel som a hodil ho do vrecka, pričom som si zobral zo zeme jednu z mnohých máp a pár ryo a obzeral si to.

V momente ako doňho Natsuki štuchla nohou, chytil ju za nohu, a celkom silno potiahol vzhľadom nato aký bol zaspatý, prehovoril akonáhle skončila zhora na jeho hrudi, „páni, zlatko.. ty máš tak hebkú pokožku, nechceš..“ v tom sa naklonil, niečo jej nemravné jej začal blabotať do ucha pričom mal stále zavreté oči, zdvihol ruku do vzduchu a nemal ďaleko aby Natsuki pevne chytil za zadok, pričom mal na tvári maniacky úsmev a otvoril oči dokorán, očividne nebol tak zaspatý ako sa zdalo.

Natsuki Shira

V momente keď mi začal bľabotať do ucha nejaké úchylácke somariny tak mnou trocha otriaslo.. v momente mi spod plášťa vyletela Aoi ktorá ho začala kúsať a driapať do tváre.. určite ho aspoň na chvíľku úplne zamestnala a tak som v momente vyskočila na nohy a Aoi už letela za mnou pri čom mi pristála na rameni.. stála som asi dva metre od toho niekoho v takej obrannej póze.. čo si ksakru zač? zahundrala som naštvane pri čom som sa začala v ruke pohrávať s mojou chakravodivou tonfou ktorá nabitá mojou chakrou..

Toshi Takari, Daisho Takari (NPC Charakter)

Obzrel som sa smerom k tým dvom, vyzeralo to tak, že sa nakoniec zobudil, rukou som nahmatal rúčku svojej katany aby som bol pripravený, nevedeli sme čo je tento týpek zač.

... „Ha-ha, som rád, že sa pýtaš srdiečko“ v momente vyskočil na pevné nohy, a uklonil sa, pred Natsuki, ... „mne hovoria Daisho, som pustovníkom akého svet nevidel, a mapujem miesta, do ktorých nevkročí ani noha, Hadia jaskyňa je ďalšie miesto ktorého mapu navrhne legendárny Daisho, možno si už o mne počula, ak si videla niekedy mapu, hohó“ uškrnul sa, a zodvihol zo zeme mapu, a položil prst na dolný riadok ktorý by mohla vidieť jedine lupou, kde figurovalo jeho meno. ... Eh, snáď to nie je konkurencia ... pomyslel si, pretože nechápal čo tu robia. „otázka tak znie, čo tu robíte vy, aj keď za tvoju spoločnosť maličká by som skočil z útesu si proste....“ žmurkol na Natsuki no potom nasmeroval dve prsty na svojej ruke smerom k svojej tvári a prudko sa nadýchol, ..... „nemôžeš dovoliť robiť mi s ksichtu omaľovánku !!! Páni to bolí, bolí, bolí !!!“ chytil si tvár oboma rukami a snažil sa nejako získať vánok do tváre.

Natsuki Shira

Uhm.. volám sa Natsuki, prezívajú ma Shira.. som shinobi zo svetlej ríše.. a toto je Aoi.. môj summon.. zamumlala som pri čom Aoi sedela na mojom pleci a doslova na toho chlapíka sičala, prskala a vrčala.. o.. a poprosila by som keby ste sa zdržali komentárov o mojom výzore.. povedala som ešte takým vážnym tónom hlasu po čom som sa len pousmiala.. nikdy som o vás nepočula.. zaškerila som sa ešte kukoncu..

Toshi Takari, Daisho Takari (NPC Charakter)


„Ah.. to je skrátka ... na prd“ povedal s neštastným výrazom v tvári, že o ňom ešte nikto nikdy nepočul hoci jeho práca bola dosť dôležitá ... „skutočný shinobi zostane ukrytý v tieni len aby si splnil povinnosť“ obhájil sám seba, hoci sa o to nikto neprosil, zodvihol ďalšiu mapu zo zeme a podal ju Natsuki, „to máš zato, že... skrátka to daj kamarátom alebo tak“, povzdychol si. „Mimochodom pekná líška, teraz ak dovolíte ja sa stratím, hoci opustiť ťa Natsuki mi láme srdce“, povedal s poslednou nádejou v hlase, že to nemá márne hoc je 2x taký starý, Natsuki si zatiaľ mohla veľmi detailne a zblízka prezrieť celé meno shinobiho na mape napísané malým elegantným písmom.

Ja som nič netušil, len som pozorne počúval ich biedny rozhovor a stál pri východe pričom som si stále prezeral veci rozsypané všade po zemi, ktoré začal ten maník zbierať. Venoval som pozornosť falošným peniazom, ktoré som držal v ruke a spoznal som to nanich takmer okamžite,... tento chlapík rozhodne nepracuje len poctivou prácou ..., bolo prvé čo ma napadlo.

Natsuki Shira

Uhm.. Daisho Takari? spýtala som sa prekvapene dosť nahlas na to že to počul aj Toshi.. Uhm Toshi-kun? .. nie si náhodou aj ty Takari? spýtala som sa v zápätí Toshiho pri čom som sa na oboch tak zvedavo pozerala .. uhm.. nie ste príbuzný? dodala som ešte a len som čakala či sa niekto z tých dvoch obzrie..

Toshi Takari, Daisho Takari (NPC Charakter)


„Čo si to vravela ?“ opýtal sa chlapík, pričom stále sledoval veci na zemi, a bol k nim sklonený, práve si v hlave premietal nejaké udalosti z minulosti, očividne aj to, že jeden z dôvodov prečo bral túto prácu aj ako koníčka bol fakt, že hľadal posledných čo prežili, v nádeji , že nezostal sám. Len zhoda mien, nič viac, určite, veď aká je pravdepodobnosť , že by som natrafil na niekoho z rodiny Takari, práve v deň keď ho nehľadám ?

Bolo to tu, Toshi pustil tých pár Ryo na zem, jednou rukou siahol do vrecka a ešte raz a naposledy definitívne potlačil svoju čakru za brány svojho tela, a pozrel na kompas pričom súčasne hľadel na mapu v ruke a pravý dolný okraj kde bolo to meno, následne mapu pustil na zem, žeby to bol skutočne môj príbuzný ? díval som sa na točiaci sa kompas, a okamih ktorý na ňom prebiehal, „Jiki Kanshō (磁気干渉, Magnetické rušenie)“ , prehovoril som a muž sa konečne vystrel, obom teraz bolo jasné čo sú zač.

To meno, ty si to decko ? Vyrástol si Toshi-kun“, podotkol Daisho a díval sa mi do očí, teraz mu to už dochádzalo aj sedelo, vek, pohlavie, výzor, všetko zapadalo. Ostávalo posledné, zistiť či je to skutočne on, alebo sa ho len niekto snaží napáliť. Vietor začal víriť okolo Daisha, a vo vzduchu bolo odrazu cítiť ohromné množstvo čakry, ktorá celou svojou silou, udrela na Natsuki aj Toshiho, v očakávaní čo sa stane a spolu so sebou strhla všetko od Daisha preč, každučký kúsok kovu od kuaniov, cez katany, a závažia ako aj obyčajné retiazky a brnenie smerom do úzkeho tunela. Súčasne siahol po meči, sám vedel prečo na nich zaútočil, bolo už mnoho takých ktorý sa ho snažili podviesť, posledné zbytky odporu voči krviprelievaniu vojny dvoch klanov, ktorý si idú po krku od nepamäti, hoci jeden z nich vyhral, nikdy neprestal jemu podobných loviť ako štvanú zver kvôli prísahe ktorú na seba uviazali. Ak mal Daisho týmto deťom veriť, chcel istotu nad istotu.

Natsuki Shira

V momente čo spravil "to" tak som si rozopla plášť a zhodila zo seba všetko závažie ako aj všetky kovové veci.. uhm.. tak toto bude.. kruté.. zamumlala som pri čom som sa na neho tak škaredo pozerala.. v momente som sa po ňom rozbehla.. hoodne veľkou rýchlosťou páč som už na sebe nemala závažia a keď som bola u neho tak som iba vyskočila do vzduchu a mierne som sa zatočila.. Konoha Goroki Senpu ! skríkla som pri čom som ho chcela takým tým spätným "kopom" z kvázi otočky priklincovať k zemi.. tento úder/kop bol schopný lámať skaly..

Toshi Takari, Daisho Takari (NPC Charakter)


„Ohó, uhni dievča, zaclánaš mi vo výhľade !“ uškrnul sa Daisho, vyhnúť sa úderu na tejto úrovni dalo celkom prácu zabrať aj jemu, ale podarilo sa mu to, síce ho Natsuki kopla posunul sa len o nejaký meter, Daisho mal obrovskú fyzickú silu čo mohla hneď spozorovať.

To je snáď blbý vtip, pomyslel som si, keď som sa sotva dokázal nadýchnuť ako so mnou a brnením na mojom tele praštil priamo do skali cez 10 metrovú vzdialenosť. Toto som nečakal, nikdy by som nepomyslel , že budem zasiahnutý vlastnou technikou a to ešte akurát pár sekúnd potom než som vypol štít okolo seba, aspoň, že Natsuki ma pozná dobre a zbavila sa závaží, zostal som na zemi a snažil som sa dostať zo seba zničené brnenie pomocou svojej čakry, hoci nato som potreboval pretlačiť tú jeho ktorá na mňa stále pôsobila, Natsukine výpady naňho možno zatiaľ nemali ale nemohol sa plne sústrediť a tak som jeho odpor prelomil za dosť slušné množstvo čakry na môj ale aj jeho účet. Vrel vo mne hnev, taký naštvaný ako teraz som bol naposledy pri smrti Toshia, koho by to aj nezobralo, moja rodina ma opustila pred 16-rokmi, a teraz sa ukazuje, že tento chlapík hoci by to mohol byť kľudne aj môj otec si spokojne žije a cestuje po svete len tak, nikdy v živote ma nikto nehľadal, bol to len klam ktorý som živil v nádeji a pravda bola taká aká sa mi dostala do uší, jednoducho ma odkopli nevedno prečo, a ja som mu chcel spôsobiť obrovskú bolesť zato čím som si musel v minulosti prejsť, brnenie úplne povolilo a doslova som ho odpálil preč od svojho tela do všetkých strán, a zároveň som sa zameral na všetko kovové vo svojom dosahu aby som nad svojimi vecami mal kontrolu skôr než on, cítil som ten jeho veľký meč a jeho čakru v ňom, pretlačiť ju by ma zložilo na kolená tak som to nechal radšej tak a jediné čo som si nechal bola moja katana, vystrel som ruku zameral som sa naňho a vyslovil som názov techniky Raiton: Gafu, pričom blesk ho mal zasiahnuť v momente ked sa uhol Natsuki, avšak spôsob akým sa uhol ešte aj mojej technike bol úžasný, odrazu sa pohyboval omnoho rýchlejšie než predtým a stál priamo pred mnou a zahnal sa po mne obojručným mečom,... jeho chyba, to ešte netušil , že práve udrel na moju najväčšiu výhodu.

Natsuki Shira

V momente keď sa napriahol s mečom po Toshim tak som už bola vo vzduchu nad ním s aktivovanou prvou bránou.. moje pohyby sotva nejaké ľudské oko zaregistrovalo a ja som ho v tomto stave treskla do hlavy.. nie však tak aby zomrel..

Toshi Takari, Daisho Takari (NPC Charakter)


Moja katana prešla popri tej jeho, v tom som mysľou udrel na celý ten jeho meč, a odrazil ho Raitonom v katane, napriahol som ruku v ktorej bol kunai priamo k jeho hrdlu, nebolo kam, uhnúť sa nemohol, keď v tom schytal nečakanú ranu od Natsuki odzadu, možno nečakal Kaimon, možno to bola len náhoda, ale Toshimu sa zdalo , že zaváhal sekundu predtým než udrel, ktovie prečo, Natsuki ho práve pripravila o možnosť zabiť jediného žijúceho človeka z rodiny, začo čiastočne zúril ale čiastočne bol aj rád, podrezať omráčeného bolo proti všetkému čo Toshi uznával.

Hmm.. bezva, čo s ním bude teraz ? Vlastnoručne ho odtiahnem priamo do Svetlej Ríše a cestou z neho vymlátim všetko čo o mne a rodine vie odpovedal som si na vlastnú otázku, to sme už mali namierené preč z jaskyne v podzemí a mierili sme k východu, pričom deň vystriedala noc.

(Pokračovanie do: Svetlá Ríša)

GM

Při odchodu z jeskyně se na vás spoza vodopádu koukalo několik párů žlutých očí, takových, které mají hadi, toho jste si však nemohli všimnout, protože byly skryté před světem za vodopádem. Tak jako tak očividně vaše návštěva tohoto místa nezůstala jen tak bez jakékoliv činnosti, protože ihned potom, co jste odešli z jeskyně o několik kilometrů dál se začalo ozývat něco jako zvláštní sykot či podobný zvuk, skoro něco jako vábení, či něco podobného. Možná jednou, jestli se vrátíte do jeskyně zjistíte nepříjemné překvapení...