Toshi Takari

Kráčal som plynulím krokom vpred, už dlhšiu dobu sme na osamelej cestičke vedúcej skrz hustý prales, nikoho nestretli, vyzeralo to , že sem ľudia moc nechodili, okrem iného tu bolo počuť ohlušujúci dopad vody na mohutné skaly. Boli sme vo Svetlej ríši, a tak ma neprekvapilo keď som uvidel veľký vodopád, menší most, ktorý viedol do jaskyne za dopadajúcou vodou. Sme na mieste, skonštatoval som nahlas akoby to nebolo jasné, a zastavil som sa, a pozrel smerom dole ako bol most, aby som si spravil akú takú predstavu o výške nad ktorou bol vybudovaný. Chceš ísť prvý ? opýtal som sa pri pohľade na prehnité drevené dosky a uškrnul som sa.

Hiroshi

Když dorazili na místo, začínalo mu být jasné, že měli vyrazit v početnějším týmu, avšak co se dalo dělat. Po Toshiho otázce už ho snad všechen rozum přešel. Prošel okolo něj jenom s proceděnou odpovědí. "Když se bojíš.... " Načež jsem se pomalým krokem odebral na most, který vypadal, že mě skutečně zabije. Nejenom, že byl vratký, ale také byl nejspíše dost starý a ztrouchnivělý.

Hiyoshi Uchiha
Po dlhom čase nič nerobení, sa Hiyoshi rozhodol vôjsť do sveta, s novou dávkou elánu. Dlho nevidel Toshiho a Hiroshiho, aj keď s nimi moc času ešte nestrávil, mal na nich len tie dobré spomienky. Keď vyšiel z domu, len sa zamyslel, kde všade by mohol ísť. Misiu by sám dostať nechcel, pretože by to bolo niečo obyčajné, a za tie peniaze by sa to ani neoplatilo. Len pomaly kráčal pričom sa v jeho myšlienkových pochodoch zrodil nápad, aj keď sa mu to zdalo dosť bizarné, rozhodol sa ísť na to miesto. Po niekoľkých hodinách behu, niekedy aj pomalšiej chôdze sa dostal na miesto. Do hadiej jaskyne, no videl tam dve rysi postáv, takže sa mu na očiah zjavil Sharingan, a pribehol bližšie, s katanou v ruke. Pre jeho prekvapenie to bol Toshi a Hiroshi.
"Ehm, ahojte" Pošeptal, pričom videl ako vkročili na most, Hiyoshi sa zamyslel.
"Vážne tam idete?" opýtal sa s istou dávkou rešpektu.

Toshi Takari

Iste bojím sa, pomyslel som si ironicky keď prešiel okolo mňa a akonáhle sa ocitol na druhej strane, prešiel som plynulo ale nanajvýš opatrne za ním, keď v tom sa ozval ten hlas, ktorý ma vytrhol z myšlienok pri pohľade na vchod do jaskyne ktorý bol na dosah. Nemusel som sa ani otočiť, len som nijak nadšene podotkol.. čo tu robíš Uchiha ? stál mi za chrbtom, a ja som zatiaľ pozeral stále vpred do tmavej jaskyne, premýšľajúc či je dobrý nápad tam ísť, skôr než som dostal svoju odpoveď spravil som krok vpred, otvoril zovretú dlaň ruky pričom som šepol pár slov do vetra a modrý záblesk v momente keď sa moja dlaň otvorila sa skoncentroval do miniátúrnej iskry ktorá neuveriteľným tempom pulzovala na dlani mojej ruky a osvetľovala významnú časť plochy tmavej jaskyne, mal som vystretú ruku pred seba a spravil som další krok smerom ku schodom ktoré svetlo odhalilo.

Natsuki Shira

Bežala som pri čom ma navigoval menší orol ktorého aasi poslal Toshi.. aj keď to som tak úplne nevedela no keďže som nejak nemala poňatia kde ta jaskyňa je tak to bolo asi jediné čo som mohla spraviť.. po niekoľkých dlhých strastiplných chvíľ som dorazila až k nejakému útesu kde bol taký ten mostík ktorý viedol do tmavého tunela.. to asi bude tá jaskyňa.. zamumlala som si pre seba ironicky a opatrne som pribehla až k jej vchodu.. všimla som si tam hneď niekoľkých ľudí no toho koho som chcela vydieť stál kúsok v pred a osvetľoval jaskyňu svojou iskrou.. uhm.. aoj Toshi-kun.. pozdravila som ho pri čom som sa trocha vydýchala páč som celou cestou bežala..

Toshi Takari

„Natsuki Shinra“, povedal som jej meno asi v okamihu, keď vystúpila z tieňa priamo do útrob jaskyne a zjavila sa pár metrov za nami. Hneď som mal o trošku lepšiu náladu, a pochyby o tejto výprave pominuli, bola tu Natsuki, s ktorou som splnil kvantum misií, porazil ešte viac protivníkov a zažil absurdné veci, narozdiel od Uchihu, ktorý mi pripadal osobne trochu moc horkokrvný, a Hiroshiho, ktorého genialite alebo aj bláznovstvu sa ťažko dalo porozumieť, keďže to zas od seba tak ďaleko nemalo. Vkročil som hlbšie do jaskyne a pokračoval tmavou chodbou pričom ju osvetľovala iskra v mojej ruke, technikou ktorú som vymyslel pred pár týždňami a netušil, že mi raz bude taká užitočná. „Dlho sme sa nevideli, myslel som, že už neprídeš“ podotkol som smerom k Natsuki a jej malej líške.

Natsuki Shira

G..gomeeneee .. zamumlala som takým rozpačitým a ospravedlňujúcim hlasom, j uhm.. bola som trocha mimo.. tak.. dodala som ešte pri čom som jednou rukou pohladkala Aoi ktorá mi vykúkala z výstrihu na plášti.. Sate.. Toshi.. pozdravila aj ona pri čom sa len zapozerala do predu.. Hadia jaskyňa? .. ksoo .. nemám hady rada.. zamumlala po chvíľke pri čom mi len niekde v plášti zmizla a mne po tvári stiekla menšia anime kvapka, poškrabala som sa rukou na hlave a tiež som sa začala rozhliadať naokolo.. Uhm Toshi-kun, .. čo tu vlastne robíme? spýtala som sa nechápavo no vlastne som tušila pre čo sme tu.. to by predsa nebol Toshi..

Toshi Takari

Pokrčil som plecami a prehovoril smerom k Natsuki: „povedal by som, že ..... “, pozrel som sa na ňu a dokončil „ .... nemám páru“ uškrnul som sa, a kráčal ďalej. „Jediné čo o tomto mieste viem, že odtiaľ vyšlo len málo ľudí, čo sem vkročilo, pre naše štastie, však musím podotknúť, že väčšina z nich nebola shinobi“, okamžite nato som si pomyslel: ktovie čo tam bude ďalej, napriek tomu je to omnoho lepšie než tréning, toto je skutočný svet a žiadna skúška, skutočná sila sa dá získať len skúsenosťami, a lepšie skúsenosti než tu nenadobudneme tak rýchlo nikde.

„Čo máš nové Natsuki ?“, opýtal som sa, a prehodil som iskru z jednej dlane do druhej, pričom na okamih svetlo zhaslo, bolo to pretože som pomaly začal dostávať kŕč do ruky ako som ju neustále držal pred sebou aj s žiariacou iskrou nabitou mojou elementárnou podstatou.

Uhm.. to je také... upokojujúce.. zachechtala som sa mierne nervózne a len som si povzdychla.. no čo už.. presekali sme sa aj horšími miestami.. dodala som tak veselo po čom som sa len zamyslela s takým mierne neprítomným pohľadom na tvári.. uuhm.. čo mám nové?.. heee.. ani nič.. stále to isté.. posledne mi príde svetlá ríša až taká.. nudná.. začudovala som sa .. alebo to tak aspoň vyznelo, po tom som len zatrepala hlavou aby som zahnala menšiu ospalosť.

Toshi Takari

„Nudná ...“, pousmial a súčasne som sa aj zamyslel, má pravdu, od doby posledných dvoch misií, je to viac ako jednoduché, mám na práci ešte toľko vecí za tak krátky čas. „Nepočula si už niečo o skúške Chunnin-ov ? Vraj sa má konať onedlho, dúfam, že na nej stretneme aj starých známych“ uškrnul som sa, a pomyslel na tábor ľudí z Temnej Ríše, ktorý sa do nás naposledy navážali od doby čo ešte Toshio Aburame žil.

Natsuki Shira

Uhm.. počula.. a neviem či sa jej zúčastním ale asi jo.. heeh.. to já taky.. ale ako všetci vieme určite tam prídu na návštevu aj Akatsuki.. za akým účelom to už neviem, uhm.. a naozaj neviem kedy sa bude konať.. zachechtala som sa páč som si spomenula na môj posledný boj zo Sayou.. ksoo.. tak nenávidím genjutsu.. zamumlala som ešte mierne naštvane..

Toshi Takari

„Ani oni nie sú všemocný, myslím, že ich posledný útok spôsobí na skúškach dostatočne silné bezpečnostné opatrenia, hoci .... “, zvyšok som si len pomyslel, ...mohol by byť s nimi opäť aj Ryu a ja by som mal o niečo bližšie k šermiarom, dokonca ani netuším kde sa ostatných 7 nachádza, musím dať veci čo najskôr do pohybu a získať pár informácií, inak mi hrozí, že ma tí traja vo veľmi krátkom čase prekonajú, hoci už teraz je ich sila zvláštna, stále sú tu slová ktoré mi vŕtajú hlavou, zamyslel som sa na prekliatou pečaťou čo som naposledy videl na tele chlapca z Uchiha klanu, ktorého na mňa poslali práve zo spomínanej organizácie a nad svojou prísne tajnou misou v útrobách mesta Sanctum.

Natsuki Shira

Heem.. ja ani neviem.. naposledy keď som bojovala z tou Uchiha holkou tak na mňa vytasila nejakú flautu, ani ja a ani Aoi sme sa zrazu nemohli hýbať.. nedalo sa to prelomiť ani Kaimonom.. bol oto kruté.. zaškerila som sa pri čom som len pohodila vlasmi, len som zvedavá kedy dokončím tú techniku.. prebehlo mi hlavou a mierne som poškrabkala Aoi po hlave páč mi znova vykukla spoza plášťa a očividne kontrolovala okolie a "situáciu"..

Toshi Takari

„Iste, ak si spomenieš v tom Genjutsu som bol tiež, a ujisťujem ťa, že naposledy“ povedal som potichu, a naďalej už pokračoval v ceste, postupne bolo chladnejšie a čím sme kráčali nižšie mohli sme všetci počuť ohlušujúci prúd vody, až sme nakoniec kráčali po päty vo vode. Na stenách boli vyryté do kameňa hady, podobne ako pri vchode. V tom som zakopol o niečo pod vodou a pred nohy sa skotúľala hlava, alebo skôr kostra lebky. „Asi ideme správne“, povedal som nezaujato.

Natsuki Shira

Chodila som po vode páč som nemala dobrý pocit keď som si nevidela na špičky nôh... Uhm.. asi hej rozžiarila som sa pri čom som do rúk chytila tú lebku a začala som sa s ňou hrať ako s nejakým maňáskom.. pozrite sa na mňa.. som Takeru z Akatsuki a mám v hlave dieru.. povedala som takým temným hlasom pri čom som sa snažila mať čo najviac zatvorené ústa.. oboma rukami som pri tom pracovala tak, akoby lebka naozaj otvárala a zatvárala ústa..

Toshi Takari

Keď sa nad tím už tak zamyslím, vážne máme kopu nepriateľov a takmer žiadnych priateľov, mal by som to v najbližšom čase napraviť, pomyslel som si. Na Natsukin výstup s lebkou som nijak zvlášť nereagoval, len myšlienka na Takera, užívateľa Shoutonu, z organizácie Akatsuki Origin, o ktorom som podal správu po misiách viackrát ako ktokoľvek iný, pretože ostatní čo ho stretli sa toho nedožili, uvedomoval som si svoje štastie a zhody okolností ktorými sa mi vždy podarilo vykĺznuť pred ním len tak tak. IRadšej ich mená nechajme na pokoji“, reagoval som na členov Akatsuki, pričom som myslel na konkrétnych dvoch ktorý ma zaujímali.

Natsuki Shira

Trocha nafúkane som sa pozrela na Toshiho pri čom som k nemu namierila lebku a začala som hýbať s jej ústami.. suchár.. zamrmlala som ale lebku som si nechala !!! .. Aoi sa na mňa len nechápavo pozerala.. teda skôr to pripomínalo ako keby sa pozerala na úplného dementa či cvoka.. mohla by som to hovoriť skôr ja nie?.. tri dni zo mňa odsával chakru a bohvie čo ešte.. zamumlala som ešte a len som sa obzerala naokolo spolu s lebkou..

Toshi Takari

„Vážne vtipné, ha-ha.. moje najkrajšie spomienky na teba“, uškrnul som sa ironicky na zmienku o jej väznení aby som ju trochu podpichol. Keď v tom sa pred nami vynorili obrovské okrúhle dvere z kameňa, ktoré zaterasili našu ďalšiu cestu, bola to jediná cesta vpred, inak sme sa mohli otočiť späť, súčasne sme mali vodu už pomaly vo výške kolien, ja som musel stáť priamo v nej inak by hrozilo, že si rozbijem hlavu o strop. „Nejaký nápad ako to otvoriť ?“ opýtal som sa jej a spravil som krok dozadu a urobil gesto rukou akože dáma má prednosť, kým som premýšľal ako vyvaliť mohutný kameň, za ktorého koncom mohlo byť toľko vody, že by nás tu zaživa pochovala.

Natsuki Shira

Keď ma podpichol tak po ňom tá lebka v momente letela no minula a roztrieštila sa na malinké kúsočky o kamenné dvere.. nápad?.. potrebujeme nejaký? spýtala som sa ironicky pri čom som vybrala tonfu a ju okamžite naplnila moja chakra.. len som sa rozbehla k dverám pri čom som sa napriahla a celou silou som do nich vrazila.. ten nápor vydržať nemohli, vďaka chakre v obuškoch to bol úder o sile B rank Taijutsu..

Toshi Takari

To až zabolelo, pomyslel som si, keď som videl ako sa obrovský šuter rozlámal na stovky menších, a stena alebo skôr kamenná prekážka ležala odrazu nahromádke na zemi, dosť zdrastické, podotkol som. Problémom mohla byť ozvena ktorá sa niesla celým tunelom, a celá jaskyňa sa odrazu zatriasla na maličký moment.

Natsuki Shira

Veď ma poznáš.. väčšinu vecí riešim po hlave.. usmiala som sa takým nevinným spôsobom po čom mi však úsmev zamrzol na tvári.. nebolo to pre to pretože sa jaskyňa zatriasla ale Aoi vyskočila z môjho výstrihu na plášti a kusla ma do líca.. tá potvora malá sa tam normálne držala celou svojou silou.. JAAAAOU AAAOOOOI !!! PRESTAAAŇ !!! vrieskala som pri čom som tak mimovoľne začala pobehovať sem a tam..

Toshi Takari

Je to líška alebo besná veverička ?, pomyslel som si, a sledoval ako Natsuki behá hore dole, popravde, nejak ma začalo mrzieť , že som sa sem dole trepal, čakal som viac akcie, než len to, že najväčším dobrodružstvom tu dole budú strašidelné príbehy a lietajúce veveričky vo dosť peknom výstrihu mojej spoločníčky kam som teraz mimovoľne jedným okom pozeral , ked som vedel že tá líška má na starosť celkom inú robotu.

Natsuki Shira

Aoi-BAKA !! zakričala som nakoniec pri čom som ju schytila oboma rukami a odtrhla ju od seba.. ostala mi na tvári od nej také ryhy po zúbkoch a z očí mi tiekly anime potoky sĺz.. Aoi sa na mňa len tak zákerne uškŕňala a ja som jej pohľad opetovala.. no ten môj bol taký nahnevaný.. stále som ju držala tak vo výśke nad sebou..

Toshi Takari

„Prečo ju skrátka neodvoláš ?“ Nechcelo sa mi pochopiť prečo sa s tím Natsuki babre, privolané zviera je predsa od toho aby bolo nápomocné a nie nato aby si z neho niekto robil domáce zvieratko. Naviac ja s Ayame som takýto problém nemal nikdy, bolo jasné, že s 3.5 m orlom, resp. orlicou nemá zmysel sa naťahovať.