• Vek: 16 • Pohlavie: Muž • Dátum narodenia: 5. Júl • Krvná skupina: 0
• Miesto narodenia: Sídlo Akuma klanu, Zem Démonov • Súčasný pobyt: Celestus, Temná Ríša • Character song:Sad, Action
• Charakteristické črty • Nichiro je charakteristický svojimi stredne dlhými vlasmi, a s nepríjemným výrazom na tvári. Väčšinou však preferuje neutrálny výraz, ktorý poznajú hlavne ľudia, ktorých má rád. Je to mladý shinobi klanu Akuma, ktorý má, ako každý člen klanu svojho démona. Väčšinou ho môžeme vidieť práve pri ňom. Démon je o niečo málo vyšší ako on. Nichiro má taktiež celkom vypracované telo, ktoré má často obviazané v bandážach, pričom on sám hovorí, že to máva z tréningu, no je zaujímavé, že ich má takmer stále.
• Presvedčenie • Keď hovoríme o presvedčení, u Nichira je to dosť otázne. Očakávalo by sa od neho, ako od člena Temnej ríše, že jeho presvedčenie bude záporné, a že bude chladnokrvný zabijak, alebo niečo také, no Nichiro sa tak vôbec necíti. Jeho presvedčenie by bolo presnejšie, kebyže sa nazve neutrálne. Nemá s ničím zľutovania, no ani nie je nejaký extrémne dobrosrdečný. Dokáže zabiť, pokiaľ ho k tomu niečo donúti, no bezdôvodne zabíjať nechce. Čiastočne jeho presvedčenie siaha až k úrovni kladného, avšak aj to je len dosť obmedzené, keďže nikdy nechce byť nejaký extrémne dobrý, bojí sa že by toho ľudia zneužívali, a preto je dosť opatrní. Pri priateľoch má dosť kladné presvedčenie, pri nich naberá istého optimizmu, ktorý s ním prevláda celú dobu, ako je s daným človekom. Keď je niekde sám, väčšinou sa zastáva však neutrálneho, až záporného presvedčenia, keďže tam už nie je nikto, z koho by Nichiro optimizmus čerpal. Sám od seba nie je prirodzený optimista, avšak v súčasnosti, pre neho jeden z najdôležitejších ľudí, Keiko Lysea, zastáva aj úlohu zdroju Nichirového optimizmu.
• Sny & Ciele • Nichiro je človek plný ambícií, snov a cieľov. Má niekoľko snov, a zároveň mnoho cieľov. On sám považuje jeho ciele za viacej dosiahnuteľné, ako sny. Je však trocha smutné, že väčšina snov a cieľov sa týka práve moci, aspoň teda u Nichira. Jeho prvý cieľ je dosť primitívny, stať sa silnejším. Je to sen, ktorý je dosť neurčitý, pretože hranicu, kedy sa stane Nichiro silnejším si určuje on sám, a určuje si ju dosť nepresne, respektíve, najskôr si určí že sa dostane na istý stupeň sily, no keď tam je, tak s tým nie je spokojný, a chce viacej. Dalo by sa povedať, že je to dobre, pretože takto sa stále bude stávať silnejším a silnejším, no v podstate preto to zaraďuje aj do sna. Jeho obraz dokonalého silného shinobiho je dosť pomätený. Predstavuje si seba ako jonina, so štvrtým stupňom kekkei genkai klanu Akuma, a pritom ešte jeho extrémne silného démona. Takýto shinobi by podľa neho mal mať aspoň 4 podstaty. Je to dosť nereálne, keďže nie je z hlavnej rodiny, nie je možné mať pečať spojenia, aj keď týmto prechádzame ku jeho ďalšiemu snu, a to je práve vlastniť túto mocnú pečať, ktorá je už stovky rokov predávaná vo vládnucej rodine, kde Nichiro nepatrí. Taktiež, by síce jeho démona Asakuho za nič nevymenil, no často má zvláštne myšlienky, ktoré sú typu, čo keby sa Asakuho dostal na úroveň Archona. Tieto myšlienky sú však dosť nereálne, a preto im Nichiro nedáva moc veľkú dôležitosť. Čo sa týka jeho cieľov, tie sú už trocha menšie položené, respektíve sú už splniteľné. Prvý, ten najhlavnejší je ten, že chce zistiť všetko o sebe, a o svojej rodine. Nemá rád, že mu všetci zatajujú, kto vlastne je. Nevie ani mená svojich rodičov. Pre neho je najhoršie to, že pozná najmenej dvoch ľudí, ktorí o nich vedia, a to jeho strýko, Shikio Akuma, a jeho sestra, Moka Akashiya. Obidvaja sú zástupcovia dvoch vodcov ríš. Shikio pôsobí v Temnej Ríši, a Moka vo Svetlej. Aj keď nemal ešte šancu sa Moky spýtať, takže nemôže povedať, či to aj ona pred ním tají, no Shikio to pred ním tají, jediné, čo mu bol schopný povedať bolo, že jeho otec bol mocný shinobi. Nemá to rád, a preto sa často skloňuje k dosť rapídnym nápadom. Tento cieľ je najaktuálnejší, keďže sa Nichiro nachádza v období, kedy sám seba poznáva, a zisťuje, že nie je len obyčajný Akuma.
• Fóbie, Choroby & Zranenia • Nichiro má len jednu, celkom dosť vypestovanú fóbiu. Jedná sa o Ofidiofóbiu, čo je chorobný strach z hadov. Pre Nichira sú to tvory, ktoré nepatria do prírody. Keď uvidí hada, má rôzne príznaky ofidiofóbie, a to je hlavne panika. Nedokáže byť s hadom na blízku, štíti sa mu. Nenávidí, ako sa pohybujú, taktiež to, že ich sila sa zakladá na rýchlosti, nepáči sa mu ich slizký povrch, aj keď hada nikdy v ruke nedržal. Nevie sa presne, prečo sa bojí práve hadov, no Nichiro hovorí, že keď bol mladší, tak rád chodieval do prírody, no raz na neho zaútočil had, a keďže bol v tej dobe ešte malý spratok, ten had bol tri krát väčší ako on sám. Nichirovy sa našťastie podarilo utiecť, no radšej by nechcel ani pomyslieť, čo by sa stalo, kebyže sa mu to nepodarí. Čo je však zvláštne, že podobných príbehov má mnoho aj s inými zvieratami, no tých sa nebojí. Neraz stretol medveďa, alebo vlka, no stále sa ich nebojí. Skôr si hadov vykresľuje ako zákerné stvory, a hlavne jedovaté, pretože by mu darmo niekto vysvetľoval, že nie všetky hady sú jedovaté. Čo sa týka hadov, má na nich svoj názor, ktorý je až moc subjektívny, a odbočuje ďaleko od skutočnosti, no jemu je to jedno, aj keď si neuvedomuje, že práve z tohto názoru sa odvíja aj jeho fóbia. Pri hadoch zabúda na všetku svoju milosť, a snaží sa ho zabiť skôr, ako by had dokázal zabiť Nichira. Nebojí sa však len obyčajných maličkých hadov, ako je väčšina užoviek, ale skôr tých, z ktorých ide rešpekt, ako anakonda, veľad a kobra. Čo sa týka chorôb, netrpí nejakou špecifickou, ale skôr má len z času na čas nádchu, a len niekoľko krát za 5 rokov chrípku. Keď sa rozprávame o zraneniach, tak toho je viacej. Nichiro je človek, ktorý prežil už veľa bojov, a pri svojich tréningoch nešetrí ani sám seba, čo je podľa neho správne, a taktiež často trénuje aj so strýkom, aj keď v poslednej dobe už ani tak moc nie. Práve preto má nespočetne veľa rán, hlavne po rukách, a pravdepodobne aj na bruchu, avšak tie rany ma neustále zakryté obväzmi. Čo sa však týka tých rán na rukách, tie sa mu liečia dosť rýchlo, a keď sa ľudia čudujú, prečo ich tam má stále, tak jednoducho odpovie, že mu stále pribúdajú. Nichiro nie je človek, ktorého by zaujímal vzhľad, a preto s tými ranami nič nerobí, dokiaľ nebolia.
• Povaha & Vlastnosti • Nichiro je veľmi zaujímavý človek, a celkom zakomplexovaný. Je to človek mnohých paradoxov, ktoré na prvý pohľad nie sú spozorovateľné. Na prvý pohľad by sme mohli povedať, že je celkom odmeraný. Pri cudzích ľuďoch nedáva najavo nejaké pozitívne emócie, drží sa skôr tých neutrálnych, keďže získať si u Nichira dôveru je dosť ťažké, a zo začiatku nikomu neverí, a len málo jedincov sa posunie vyššie, že im bude veriť. Pri priateľoch však jeho emócie rastú. Nichiro už pár krát ukázal, že na vonok odmeraný človek dokáže byť široko emotívny pri ľuďoch, ktorým verí, aj keď ich v súčasnosti nie je vôbec veľa. Ľudia, čo Nichira nepoznajú by povedali, že je chladný, a posadnutý bojom, nemýlia sa, no nie je to všetko. Tu sa ukazuje prvý paradox, ktorý je pravdepodobnejšie ten najviditeľnejší. Ide o jeho správanie ku cudzím, a ku priateľom. Je totíž úplne rozdielne. Pri priateľoch, či už bližších, alebo tých vzdialenejších je celkom iné. Je milý, úsmevný, snaží sa urobiť dobre, chce byť užitočný, nevyvoláva konflikty, a taktiež myslí optimisticky. Žiadnu z týchto vlastností nikdy neuvidíte, keď sa bude Nichiro rozprávať s niekým cudzím. Pokiaľ sa s niekým neznámym musí už rozprávať, čomu sa snaží vyhnúť za každú cenu, tak to chce urobiť rýchlo, bez toho aby o Nichirovy mohol niečo zistiť. Je to istý druh paranoje, no pokiaľ by sa s ním rozprával dlhšie, a stále by si k nemu Nichiro nevytvoril nejaký pozitívny vzťah, tak by ho začal pokladať za nerovného, v podstate by ho začal celkom dávať pod seba, a správal by sa dosť povýšenecký. Takéhoto človeka však ešte nemal, zato má niekoľko priateľov, prvý asi ten najdôležitejší je Keiko Lysea, pričom Keiko je dokonalý príklad toho, ako si Nichiro dokáže spriateliť ľudí, ku ktorým mal zo začiatku neutrálny vzťah. Čo sa týka boja, Nichiro je pri bojí ticho, neprejavuje takmer žiadne emócie, rozpráva len vtedy, keď chce okomentovať ťah nepriateľa, poprípade keď komunikuje s démonom. Nichiro je realista, s optimistickými chvíľami, a povahovo je niečo medzi cholerikom a melancholikom. Pokiaľ by sa jednalo o typ osobnosti, bol by to INTP. Čo sa týka povahy démona, Asaku, tak ten je na tom podobne ako Nichiro. Asaku nemá vyvinuté city, a má rád len ľudí, ktorých má rád Nichiro, a ku tým si buduje aj celkom príjemné vzťahy. U Asakua je to jednoznačne Keiko, a taktiež aj Tatsuki, pričom on sám ich nemá moc rád, teda skôr Tatsuki, Keiko si poslednú dobu obľúbil aj on sám. Pri boji je Asaku hlavný taktik, a zo zásady je ticho, nekomunikuje s nepriateľom. Výnimka nastáva len vtedy, keď ho chce vyzvať na súboj.
• Vzhľad • Nichiro je podľa seba dosť obyčajný človek, vzhľadom, keďže sa o svoj vzhľad nestará. Je mu celkom ukradnuté, ako vyzerá, pretože podľa neho vzhľad nie je to, na čo by sa malo prihliadať. Je to povaha, a sila, pričom to prvé nedokáže ovplyvniť, a na tom druhom pracuje. Na jeho tele môžeme postrehnúť pomerne veľké množstvo svalovej hmoty, a niekoľko rán. Jeho rany, a svaly majú jednu spoločnú vec, obidve veci pochádzajú z tvrdého tréningu. Nichiro je chalan vyššieho vzrastu, aj keď sa často nemeria, naposledy, čo sa meral, to bolo asi pred dvoma rokmi, merial 171 centimetrov. Ako však čas plynul, Nichiro postupne rástol, a aj keď sa odvtedy nemeral, predpokladá sa, že má okolo 179 až 182 centimetrov. Jeho rast sa však už pomaly, ale iste zastavuje. Nie je tučný, aj keď, kebyže netrénuje, tak pravdepodobne pár kilo tuku by mal naviac. U váhy platí to isté, čo u dĺžky, nevážil sa už veľmi dlho, a preto si ani netrúfa odhadnúť svoju váhu, aj keď Nichiro často je, a dalo by sa povedať, že sa ešte častejšie prežiera, jeho hmotnosť mu udržuje konštantnú jeho rýchly metabolizmus. Čo sa týka tváre, má ju pomerne symetrickú. Vlasy má dlhšie, dosť neudržiavane, respektíve si ich umýva, no to je asi všetko. V živote sa učesal možno tri krát, a vyzerá to, že si na to vlasy zvykli. Má ich stredne dlhé až dlhé, pričom sú čiernej farby, aj keď sa na svetle môže zdať, že sú svetlejšie. Oči má celkom zvláštneho farbenia, je to taká sýtejšia a zároveň tmavá modrá, je to dosť neobvyklá farba, a Nichiro je na ňu dosť hrdý. Má veľmi dobrý zrak, nikdy v živote sa nestalo, že by musel nosiť okuliare, a dokonca aj často porovnávajú jeho zrak s tým orlím, aj keď o toho má ešte dosť ďaleko. Čo sa týka ostatných častí tváre, sú presne symetrické, uši mu zakrývajú vlasy. Väčšinou nosí oblečené to isté, a to je tmavomodrá vesta, biele tričko, a širšie tmavohnedo-sivé nohavice. Obuv má klasickú, ako väčšina shinobi.
• 赤夜 萌香, Akashiya Moka • Moka je Nichirova nevlastná sestra. Je to pravdepodobne jedna z najváženejších osobností z celého sveta, keďže pôsobí ako zástupkyňa vodcu Svetlej Ríše, Snowa Villiersa. Nichiro o nej ešte toho moc nevie, stretli sa prvý krát pri Nichirovej prvej misii v Temnej Ríši, pri vstupe do Chrámu Ohňa. Stretli sa v dosť správnom okamihu, keďže to bolo tesne po Nichirovej „prvej“ smrti. Nichiro vtedy práve prehral boj s nukeninom z klanu Akuma, s Akirou. Hneď potom, ako jedným jutsu odrovnala Akiru, Moka zachránila Nichira uhryznutím, a vtedy sa prvý krát stretli. Nichiro o nej ešte toho moc nemôže povedať, no z toho, čo videl môže povedať, že je veľmi silná, a taktiež, Nichiro má teóriu, v ktorej sa domnieva, že je niečo medzi Akuma a Amaku klanom, keďže má aj svojho démona, Yoko, no zároveň je podľa všetkého aj upír, o ktorých sa dozvedel Nichiro od strýka. Nichirov sen je sa s ňou raz stretnúť, a dobre sa porozprávať, keďže si je istý, že toho vie oveľa viacej, ako on. Nichiro sa s ňou dokopy stretol dva krát, pričom druhý krát to bolo vtedy, keď išiel s Keiko na lov summona, čo bolo však symbolické bolo to, že ho Moka znova zachránila, pred smrťou, ktorá by ho pravdepodobne čakala.
• モカ悪魔, Shikio Akuma • Shikio je Nichirov strýko. Podobne ako aj Moka, tak aj on patrí medzi významných ľudí, pretože je zástupca vodcu Temnej Ríše, Noctisa. Shikia pozná Nichiro o dosť lepšie, ako jeho sestru, pretože za všetko, čo Nichiro teraz je môže vďačiť práve Shikiovy. Shikio bol človek, s ktorým Nichiro vyrastal od detstva, bral ho ako svojho otca, a ešte v časoch, keď bol Nichiro uzavretejší, bol to Shikio, Asaku, komu Nichiro veril. Shikio, okrem toho že sa o Nichira staral, keď bol ešte mladší, tak ešte stále Nichira trénuje. Vďaka Shikiovy pozná Nichiro históriu klanu Akuma lepšie, ako väčšina klanu, pozná aj veci, ktoré obyčajným členom nie sú prístupné. Samozrejme, Shikio má aj mnoho tajomstiev, ktoré Nichiro nenávidí, nemá rád keď mu strýko niečo nechce povedať, a to sa deje dosť často. Nichiro si je istý, že Shikio vie všetko o jeho rodine, no nikdy nevie pochopiť, prečo mu to nechce pochopiť. Shikio má brata, Kuroara, ktorý sa stal už dávno nukeninom, toho Nichiro moc nepozná. Čo sa týka Shikiovho démona, je to jeden z dvoch najsilnejších démonov v klane Akuma, Archon, ktorý svojími schopnosťami prekvapuje Nichira čím ďalej, tým viacej.
• 恵子 溶解 Keiko Lysea • Keiko Lysea je silná kunoichi z Temnej Ríše. Prvý krát sa s ňou Nichiro stretol v Chráme Ohňa. Prvotné dojmy boli dosť zvláštne, respektíve si moc do oka nepadli, no všetko sa začalo keď jej Nichirov démon pomohol s popáleninami. Bolo to celé zvláštne, no odvtedy sa kvázi začali znášať, aj keď moc kamaráti neboli. Ich pravá skúška kamarátstva nastala vtedy, keď sa vrátili z misie Chrámu ohňa, spolu s dvoma Akatsuki, Tatsuki Hantazu a Sayou Uchiha. Tie dve mali byť popravené, kvôli tomu že opustili dedinu a pridali sa k Akatsuki, avšak to sa Nichirovy akosi nepáčilo, a preto sa rozhodli ich spolu s Keiko zachrániť. Museli preniknúť do väzenia v hlavnej budove, pričom ich pri zachraňovaní prichytil samotný Noctis, no aj ten bol schopný uznať tohto činu, a potom obidve kunoichi prepustil, a Nichiro s Keiko odišli s dobrým pocitom na srdci. Nie moc ďaleko, od tejto udalosti sa Nichiro stretol s Keiko znova. Tento krát to však bolo už kvôli niečomu inému, pretože si Keiko išla pre svojich summonov, Doki. Nichiro sa teda rozhodol, že pôjde s ňou. Ocitli sa pred Doki, aj keď Keiko sa niečo nezdalo, pretože jej bolo jasné, že ich niekto ovláda. Vtedy sa rozdelili, a pri Nichirovy sa ocitol aj Lavi, ktorý sa rozhodol pomôcť Keiko tiež. Nichiro s Lavim mali pri Doki celkom problémy, no objavila sa Moka, ktorá ich zachránila. Hneď potom sa vydali za Keiko, ktorá v tej dobe už ležala polomŕtva, na zemi, a vedľa nej bol zvláštny muž. Očividne zabila ona jeho, a on ju. Nichiro tomu moc nechápal, ale vedel len to, že Keiko zomiera. Na pamiatku mu nechala prsteň, Nichiro si ho zobral, a bol nútený odísť. Najväčšie prekvapenie však pre neho bolo to, že sa na Chuuninskych Skúškach objavila aj samotná Keiko, a vyzerala dosť živo. Okrem toho očividne aj dostala Doki. Nichiro sa s ňou ešte nemal šancu poriadne porozprávať, no chcel to zistiť, čo sa tam všetko vlastne stalo. V súčanosti, po Laviho odchode trávi všetok svoj čas práve s Keiko, zblížil sa s ňou viacej, ako hocikedy inak.
• Schopnosti • Nichirove schopnosti sú celkom rozsiahle, pretože sa snaží zdokonaľovať sa vo viacerých oboroch naraz. Čo sa týka jeho nebojových schopností, dalo by sa povedať, že dokáže dobre vyjednávať, pokiaľ to však naozaj treba. Nato, aby mohol dosiahnuť toho, čo chce vyjednávaním však musí byť vytvorených mnoho ideálnych podmienok. Pokiaľ, čo i len jedna z týchto podmienok nie je naplnená, tak šanca, že Nichiro niečo vyjedná sa rapídne znižuje. Dokáže totíž dobre vyjednávať len vtedy, keď si to situácia žiada. Musí ísť o niečo, čo Nichiro naozaj chce, alebo to má naozaj rád, a musí byť v strese, a v strachu, že o to príde. Nemusí to byť len vec, pokiaľ by niekto zajal jeho priateľov, a oponent by bol o dosť silnejší ako Nichiro, tak by sa snažil vyjednávať. Nemá však nejaké ostatné nebojové schopnosti, ktoré by stály za spomenutie. Možno ešte tak to, že rozumie démonickému jazyku. Túto schopnosť splašil v Chráme Ohňa, v podstate si len zobral amulet z istej krabice, alebo čo to bolo, a u Shikia zistil, že dostal schopnosť pasívne rozumieť démonickému jazyku. Pasívne znamená to, že ním nedokáže rozprávať, dokáže tomu maximálne rozumieť, no nevedel by si predstaviť, že s tým má niečo hovoriť. Medzi jeho najlepšie bojové schopnosti patrí rýchlosť. Jeho rýchlosť v útoku sa pomaly dorovnáva rýchlosti klanu Hyuuga, aj keď ešte má čo robiť, aby to bolo také rýchle. Okrem rýchlosti útoku vyniká aj v rýchlosti pohybovania, má veľmi dobrú kondičku, a preto dokáže vydržať behať veľmi dlho a k tomu ešte aj rýchlo. Táto schopnosť sa len znásobuje jeho klanovým jutsu, ktoré funguje na podobnom princípe ako Shunshin no Jutsu, avšak pri klanovom jutsu môže Nichiro aj zabáčať. Taktiež je nadpriemerný v kenjutsu, so svojou Shiraishiou, s ktorou je zohratý viacej, ako by sa od neho čakalo. S kenjutsu je približne na rovnakej úrovni ako jeho démon, ktorý ho často učí, hlavne keď Shikio nemá čas. Okrem toho mierne vyniká v ninjutsu, keďže je to jeho hlavný smer, pričom v ninjutsu sa zameriava hlavne na techniky svojho klanu, a na techniky zemného elementu, ktorý Nichiro vlastní, a ten ešte dosť často spolupracuje s bleskovým elementom jeho démona. Takto vzniká aj celkom nebezpečná kombinácia, ktorá nestojí tak veľa chakry. Taktiež, aj keď sa to presne nedá rádať ako schopnosť, Nichiro nemíňa tak veľa chakry, ako ostatní, respektíve, má rovnaké množstvo, avšak techniky klanu využívajú inú chakru ako elementárne, a okrem toho má ešte démona, ktorý má elementárnu chakru, a démonickú energiu, preto je fakt, že pri boji na chakru vydrží Nichiro dlhšie, ako priemerný genin.
• Štýl boja • Nichirov štýl boja by sa dal nazvať aj klasickým, pre ľudí z klanu Akuma. Pri boji sa zameriava na to, čo mu ide najlepšie, a to je práve boj so svojím démonom, Asmodeom. Nichiro sa už po dlhoročných skúsenostiach naučil bojovať aj bez Démonickej Chakry, keďže povolanie Asmodea je oveľa účinnejšie. Keďže má Asmodeus zbraň, ktorá sa sústreďuje na dlhšie vzdialenosti, a Nichiro je skôr na tie kratšie, obidvaja sa snažia držať vzadu, pričom Nichiro využíva buď svoje čisté Kenjutsu, alebo techniky zemného elementu. Pokiaľ by sa niekto pozrel bližšie na ich systém bojovania, mohol by si povšimnúť, že Nichiro je ten, ktorý má za úlohu obraňovať hlavného „spikera“ a to je Asmodeus. Keďže má čisto útočné schopnosti, a dokáže spôsobiť väčšie škody ako Nichiro, tak je Asmodeus zasadený do útoku, a pokiaľ to situácia vyžaduje, tak útočí aj Nichiro, no väčšinou sa práve on buď snaží zabezpečiť bezpečie pre Asmodea, alebo imobilizovať nepriateľa, čo nemá také ťažké, keďže mu do kariet hrá jeho element. Ďalšia, veľmi dobrá kombinácia medzi nimi dvoma sú práve ich elementy, keďže Asmodeus má ten najlepší element na útok, a Nichiro ten najlepší na obranu. Nichiro aj Asmodeus nie sú od seba závislí, čo sa týka bojovania.
• Kekkei Genkai: Akkikeiaku (鬼契約, Démonický Pakt) Akkikeiaku je unikátní Kekkei Genkai klanu Akuma. Schopnost jako taková se projevuje formací speciální klanové pečetě na spodní straně pravého předloktí. Tato pečeť následně slouží jako médium mezi démonickou a lidskou dimenzí a skrze ní dokáže uživatel do určité míry porušit hranice mezi démonickou a lidskou dimenzí, což se projevuje tak, že dokáže svolat stvoření, které žijí v démonické dimenzi, přezdívaná démoni, což jsou velice mocná stvoření s nadlidskou silou. Akkikeiaku je dědičné Kekkei Genkai, které se předává z generace na generaci ihned při narození dítěte, jedná se však o schopnost, která není aktivovaná hned, uživatel ji musí sám aktivovat při nějaké citově vypjaté situaci či velice náročným tréninkem. Každý démon je duševně spojen s jednou pečetí a toto pouto nelze zlomit, proto je předem určené, kdo může koho svolat, přičemž se síla démona odvíjí od úrovně pečetě, protože slabá pečeť logicky nedokáže porušit hranice natolik, aby dokázala dostat do našeho světa mocnějšího démona. Ihned po aktivaci pečetě na dítěti se duševní spojení mezi pečetí původního nositele a démonem ztratí a tím pádem je následně schopen svolávání již pouze potomek. Pečeť se aktivuje pomocí toho, že uživatel prstem se svou krví přejede po pečeti a tím ji aktivuje. Akkikeiaku je též Kekkei Genkai, které se nedá jakkoli zcizit, pečeť totiž reaguje jen na krev klanu Akuma a ještě k tomu ke specifické pečeti sedí pouze jedno DNA, čili jedna krev. Akkikeiaku, i přes to, že se v podstatě jedná o časoprostorové Kekkei Genkai nebere na žádném stupni nějaké enormní množství chakry, čím silnější stupeň Kekkei Genkai uživatel však ovládá, tím logicky stoupá i potřebná chakra.
• Asmodeus • Démon Vyššej Úrovne • Lukostrelec • Asmodeus je pomerne vzácny démon, celkom dobre známy v Dimenzii Démonov. Jeho korene siahajú do rozsiahlej dynastie démonov, ktorá sa riadi medzi vyššiu vrstvu v Dimenzii Démonov (ďalej len DD). Tento démon bol pri rituálnom vyvolaný priradený ku Nichirovy Akumovi, čo je študent samotného vodcu klanu, Shikia Akumu. Asmodeus je vznešený démon, ktorý sa chová podľa najvyšších protokolov, ktoré sú vskutku podobné tomu ľudskému. Používa výrazne zdvorilý slovník, slová volí neutrálne, vhodne. Nichiro sám tento slovník moc nechápe, no v podstate sa aj on zaradzuje medzi významnejších Akumov, a keď niečo treba, vie že Asmodeus ho aj v tomto ohľade dokáže mnoho naučiť. So svojimi nepriateľmi jedná s kľudom a s istou dávkou rešpektu, ktorá Nichirovy chýbala. Pre Nichira je to v podstate jeden z jeho idolov. Ich vzťah je pomerne komplikovaný, respektíve by sa dal ľahko generalizovať, pretože Asmodeus mu nahradzuje súrodencov, je to v podstate taký jeho starší brat. Je to schopný stratég, všetky Nichirove stratégie sú založené práve na Asmodeovych plánoch. Je to bojovník na diaľku, a vlastní luk, ktorý sa nazýva Senshūkin, čo v preklade znamená Zlatý Luk. Tento luk by sa dal označiť aj ako jeden z pokladov Démonickej Dimezie, pretože je vskutku vzácny. Okrem toho má Asmodeus, okrem troch základných schopností aj jednu pasívnu, a to je tá, že dokáže tvarovať chakru, ktorá obaľuje šípy. Je to majster v ovládaní svojej démonickej energie, a sám si to dobre uvedomuje. Okrem toho je to prirodzene dobrý lukostrelec, keďže aj Senshūkin zdedil po jeho otcovi, s ktorým trénoval aj streľbu z luku, a podobné veci. Aj tak napriek všetkému, najzaujímavejšia je jeho schopnosť taktizovať, pretože tým pomáha aj Nichirovy, obidvaja sú inteligentní, no Asmodeus je o niečo viacej, má taktiež viacej skúseností.
• Schopnosti •
Prvá schopnosť je základná, avšak potrebná a vďaka tejto schopnosti robí zo svojich šípov smrteľnú zbraň. Dokáže napustiť celý svoj luk démonickou energiou, ktorá drží démonov v našom svete. Je to základná schopnosť, a vďaka tejto schopnosti dokáže démonickou energiou napustiť aj šípy, ktoré strieľa. Táto schopnosť má podobný efekt, ako technika Akumaken, takže v podstate robí zo šípov smrteľné zbrane, ktoré nemajú problém preseknúť skalu. Vyzerá to v podstate ako keby boli napustené raitonovou a fuutonovou chakrou zároveň, a v podstate to má aj rovnaký efekt. Táto schopnosť je nevyhnutná, pretože vďaka nej robí šípy normálnym okom len veľmi, veľmi ťažko pozorovateľné. Dokonca sa dá povedať, že aj používatelia rôznych očných techník, ako je Sharingan, alebo Byakugan majú problémy so sledovaním šípov, avšak dokážu to vidieť, aj vďaka tomu že tam koluje decentná dávka démonickej energie. Druhá schopnosť je pomerne komplexnejšia, v porovnaní k tej prvej. Jedná sa o rozšírenie tej prvej, ktoré je extrémne užitočné, a hlavne pokiaľ je dobre použiteľné, tak že dokáže zabiť, doslova viac múch jednou ranou. Schopnosť funguje na princípe klonovania, čo znamená že Asmodeus je schopný naklonovať už vystrelený šíp, pričom vďaka vysokej úrovni Asmodeusovej koncentrácii dokáže vidieť celú dráhu šípu, a preto môže využiť aj ten najprekvapivejší moment, a v sekunde naklonovať šíp. Nie je ani určený limit šípov, ktoré môžu byť naklonované, no na každé naklonovanie spotrebuje istú dávku démonickej energie, pričom môže veselo klonovať až dokým nepostráda démonickú energiu na to, aby zostal v ľudskej dimenzii. Taktiež je potrebné spomenúť, že šípy ktoré sú naklonované sú rovnako silné ako tie pôvodné, až na to že po zásahu sa vyparia. Taktiež je určený časový limit letu, ktorý môže šíp absolvovať, pretože každý má istú dávku démonickej energie, ktorá keď sa vyčerpá, tak sa obal vyparí, a zostáva už len holý šíp. Tretia schopnosť je takmer z pravidla vždy tá najsilnejšia, pričom ani u Asmodeusa to nie je výnimka. Je to schopnosť, ktorá pracuje na jednoduchom princípe, ktorý však dokáže byť smrteľný, a dá sa povedať že proti nemu neexistuje obrana. Jedná sa o to, že všetky šípy, ktoré Asmodeus strieľa sú hmotné, obalené démonickou energiou, ktorá drží démonov v ľudskej dimenzii. Asmodeus má schopnosť meniť zloženie démonickej chakry, tak, že dokáže preniesť šíp do priestoru medzi oboma dimenziami, démonskou a ľudskou. Takto sú šípy schopné prechádzať hociakými hmotnými priestormi, ktorými si Asmodeus určí. Šípy sa stávajú odhmotnenými. Asmodeus to dokáže robiť extrémne rýchlo, avšak mu to trvá o niečo dlhšie, ako pri druhej schopnosti. Spotrebuje taktiež aj celkom veľké množstvo démonickej energie. Táto schopnosť môže byť využítá rôzne, avšak najčastejšie sa, ako všetky Asmodeusove schopnosti, zameriavajú práve na ofenzívnu stránku boja.
• Element • Doton (土遁, Element Zeme) - Raiton (雷遁, Element Blesku) [Démon] - Fūton (風遁, Element Vzduchu) [Nenaučený]
• Techniky • • S •
• A •
• B • Kuroakki Majutsu: Akumaken Kuroakki Majutsu: Jiten Akkiken
Naposledy upravil Kawarasi dne August 27th 2013, 00:12, celkově upraveno 22 krát
Kawarasi Very Important Person
Počet Příspěvků : 747 Věk : 28
Předmět: Re: Nichiro Akuma August 27th 2012, 19:25
V Zemi Démonov bývalo vždy celkom rušne, no nikdy to nebolo nič otvorené. Veľká výhoda bola, že sa tam nenachádzal takmer nikto, takmer nikto, okrem jedného z najmocnejších klanov Temnej Ríše, ba vôbec. Jednalo sa o klan Akuma, ktorý vlastnil jedno z najmocnejších Kekkei Genkai, ktoré tento svet mohol objaviť, a to bolo Akkikeiaku (鬼契約, Démonický Pakt). Mocné Kekkei Genkai, ktoré im umožnilo posúvať svoje schopnosti mimo tento svet, do niečoho, úplne nového. Do Dimenzie Démonov. Už od praveku bol zvyk, že každý člen klanu má svojho démona, ktorý sa stáva jeho dokonalým priateľom, spolubojovníkom a spriaznenou dušou. No nie každý člen klanu mal zaručene dobrú budúcnosť, keďže klanová hierarchia bola prísna, a preto tí, ktorí sa narodili do nižšej vetve nemali takmer nič, no tí, ktorí sa narodili do vetvy hlavnej to mali lepšie. Jeden taký prípad je aj malého Nichira, ktorý sa narodil so všetkým šťastím do hlavnej vetve, no osud tu bol trocha iný. Nichiro ležal ako batoľa v jednej z mnoho chodieb ktoré križovali sídlo klanu. Ležal tam pokojne vyvalený na stole, pričom len bdel, nevnímal moc okolie, no stále nechápal čo sa deje, a ani sa mu nebolo prečo čudovať, bol to čistý novorodenec. Chodba bola prázdna, predsa len bola hlboká noc, a jediné osvetlenie, ktoré tam fungovalo boli sviečky, ktoré boli pripevnené na stenu. Bolo tam pomerne teplo, keďže fakt že bolo práve leto dovolilo malému Nichirovy neumrznúť od zimy. Odrazu sa z ničoho nič objavil na začiatku chodby tieň, ktorý pokojne kráčal naprieč Nichirovy. Bol to pravdepodobne podľa výšky muž, no ťažko bolo poznať o koho sa jedná, pretože sa jednak vyhýbal svetlám sviečok, a bol zahalený. Pomaly sa dostal až ku malému Nichirovy, keď odokryl svoj plášť, na jeho tvári sa zjavil menší úsmev. Na prekvapenie to bol samotný Shikio Akuma, súčasný vodca klanu. Ten si Nichira len zobral na ruky, a začal ho trocha upokojovať. Mohlo to vyzerať dosť milo, pretože v tejto chvíli vyzeral sám Shikio ako jeho otec. Hneď sa s ním rozkráčal do jeho novej izby, kde už bolo všetko pripravené. Takto Nichiro začal vyrastať, ako pravý člen klanu, pod ochranou rukou práve toho najsilnejšieho. Shikio bol prvá osoba, ktorú uvidel, a teraz ho učí, tak, aby bol schopný reprezentovať klan, no zároveň mu vynahradzuje aj určitú otcovskú ruku, ktorá by inak Nichirovy chýbala. Jedného dňa, keď mal Nichiro asi dva, alebo tri roky, Shikio sa rozhodol, dať mu pamiatku po jeho otcovi, čo bol nádherný náhrdelník. Niečo tu však pre Nichira nehralo, pretože mu Shikio povedal, nech si ten náhrdelník nikdy nedáva dole. Nichiro bol veľmi zvedavý, hlavne ohľadom vecí s tým náhrdelníkom, a jeho rodiny. Shikia sa zvykol každý deň pýtať aspoň dva krát, až postupom času sám pochopil, že to pravdepodobne nemá cenu, keďže vždy mu Shikio povedal, že všetko sa v ten správny čas dozvie.
Ako roky plynuli, Nichiro sa stával zo dňa na deň starší, no stále nemal nikoho iného ako Shikia. Keď bol v svojom detstve, väčšinou spoločnosť nevyhľadával, bol zvyknutý na istú samotu, ktorá ho sprevádzala. Shikia začal volať strýko, aj keď vedel že nie je jeho rodina, no o svojej sa ešte stále nedozvedel. Väčšinou sa hrával sám, pretože Shikio bol vodcom klanu, takže moc času naozaj nemal. Celý jeho život do šiestich rokov sa dal nazvať stereotypom, až dokým za ním jedného dňa neprišiel jeho strýko, a neoboznámil ho s tým, že teraz by mala začať teoretická časť jeho výcviku. Nichiro vychytil toho najlepšieho učiteľa, ktorého mohol dostať. Niekoho, kto tieto dejiny z časti prežil, a bol veľkou súčasťou ich samých, Shikia. Ako mu Shikio začal rozprávať o klane, Nichiro zisťoval že veľa vecí už vedel, hlavne zo Shikiových príbehov, ktoré mu často hovoril len kvôli tomu, aby zaspal, no to hlavne keď bol malý. Teraz sa Nichiro zmenil, a väčšina z tých príbehov ho naozaj zaujala, a aj keď ho niekedy Shikio preskúšal, Nichiro to vedel od slova do slova. Bol na svoj klan naozaj pyšný, a už teraz vedel, že chce vyrastať cestou moci. Táto teoretická časť prebiehala niečo okolo troch, skoro štyroch rokov, no keďže nebola taká intenzívna, Nichirovy to vôbec nevadilo. Taktiež sa dozvedel všetko o čom, čo malo prísť, aj keď mu to prišlo dosť strašidelné, vedel že je na to pripravený, a predpokladal že naozaj dobre, keďže bol pripravovaný tým najlepším členom klanu. Na prelome desiateho roku sa samozrejme teoretická príprava skončila, no začala sa tá ťažšia časť, ktorá už taká rúžová nebola. Skladala sa z troch testov, prvý bol pravdepodobne ten najľahší, a jednalo sa o samotné vyvolanie démona. Na ten sa Nichiro tešil asi najviac, keďže si predstavoval, že za démona dostane chrabrého rytiera, ktorý zaplní istú samotu, ktorú jeho život obnášal. Ďalej, pokiaľ sa mu samostatné privolanie podarí, pôjde do lesov, ktoré patria klanu Akuma, a nachádzajú sa v Zemi Démonov. Tejto skúšky sa bál, pretože vedel že to rozhodne ľahké nebude, no zároveň vedel, že si musí veriť. Tretia skúška už boli turnaje, ktorým nedával už takmer žiadnu šancu. Rozhodol sa však ísť do celej praktickej časti naostro, a preto sa postavil pred Shikia, a Archona. Mal zvolať svojho démona pomocou svojej krvi. Pokojne sa uhryzol do malíčka, a začal zvolávať. Výsledok bol prekvapujúci, no mal zmiešané pocity. Podarilo sa mu povolať démona menom Asmodeus, ktorý patril doslova medzi šľachtu v Dimenzii Démonov, no zároveň si takto svojho démona vôbec nepredstavoval. Asmodeus bol veľmi milý, no zároveň sa s ním necítil ako s rodinou, pretože bol veľmi chrabrý a mal veľký rešpekt ku každému. Bola tak samozrejme vychovávaná, takže za to nemohla, no Nichirovy to v podstate nevadilo. Vedel že s ňou asi nebude mať moc konverzácií, ale zároveň vyzerala dosť silno, čo mohlo predpovedať aj samotnému Nichirovy veľmi dobrú budúcnosť. Nasledovala však ďalšia skúška, ktorá bola už o čosi náročnejšia, v podstate to bola skúška, ktorej sa najviac obával. Mal prežiť presne sedem dní. Mal vtedy však čas spoznať sa s Asmodeusom, a zistil že sa v ňom sám vidí, keďže bol tiež vychovávaný rovnako chrabrým démonom, ako bol Nichiro vychovávaný Shikiom, a preto spolu našli rovnaké ciele, čo bola veľká moc, no zároveň Nichiro zistil, že Asmodeus vôbec nie je taký zlá, len mu trvá kým si nájde svoju cestu k človeku. A Nichiro bol rovnaký, keďže Asmodeus bol asi druhý tvor, s ktorým sa Nichiro porozprával poriadne.
Sedem dní, a sedem nocí ubehlo, a Nichiro si uvedomil, že Asmodeus vôbec nebude taký zlý. Pravá podstate tejto skúšky bola naplnená, a to bola tá, že si Nichiro s Asmodeom k sebe našli cestu. Neobával sa už ani tretej skúšky, keďže v lese sa im podarilo prežiť s Nichirovou dômyselnosťou a s Asmodeusovou inteligenciou. Vďaka tomu predstúpili pred niekoľko detí, ktoré museli za každú cenu poraziť. Postupovali len traja, no na prekvapenie bol v tomto roku Nichiro prvý. Dalo sa to aj čakať, keďže bol odchovanec najmocnejšieho člena, no istá radosť, ku ktorej sa Nichiro dostal netrvala dlho. Toto bol Akuma Gikishi Shoshu, prvá poriadna skúška v živote mladého Akumy. Potom, ako to zvládol asi týždeň nato dostal Nichiro svoju Shiraishiu, s ktorou sa spojila, ako jeho, tak aj Asmodeova chakra. Následoval tréning kenjutsu, pod vedením Shikia. Tento tréning bol drsný, keďže Shikio mal vyššie požiadavky na Nichira, ako sa očakávali od iných. Tieto dva roky Nichirovy prebehli naozaj pomaly, pretože mu trvalo najmenej tri mesiace, kým si na to zvykol. Narozdiel od teoretického tréningu, ktorý zažil ešte ako malý, bol tento tréning intenzívny, a so Shikiom trénoval každý deň, a aj spolu s Asmodeom naozaj trpeli, keďže Shikio bol neľútostný. Kebyže nemali jeden druhého, tak sa pravdepodobne zosypú, no našťastie tréning skončil, Nichiro sa naučil bojovať ako so Shiraishiou, tak aj s jeho démonom. Na jeho dvanáste narodeniny dostal práve tento najlepší darček, čo bolo ukončenie tréningu. Nasledoval ročný tréning, ktorý absolvoval znova so Shikiom a s Asmodeom. Pri tomto tréningu sa naučil ako všetky svoje teoretické vedomosti využiť v praxi, no zároveň sa naučil ovládať svoj element, tak isto aj Asmodeus svoju schopnosť. Bol informovaný aj o tom, že bude musieť stáť proti Shikiovy. Bola to ďalšia časť jeho tréningu, ktorej sa celkom obával, keďže ho Shikio učil, poznal jeho kroky, a všetko čo vie. Rozhodol sa na to myslieť už asi mesiac dopredu, kedy sa potajme s Asmodeom učil, respektíve trénoval nové kombinácie, ktoré Shikio nebude poznať. Museli byť opatrní, keďže Nichiro vedel aj o Archonovy, že dokáže čítať myšlienky, a preto to bolo dosť náročné, no náročnejšie to bolo keď už mal proti nemu bojovať. Všimol si však, že je sám a Archon tam nie je. Dúfal, že to znamená, že nemôže čítať myšlienky, no nechcel riskovať, a preto začal jednoduchými útokmi, ktoré Shikio poznal, takže nebol problém. Najhoršie na tom bolo, že bol viazaný časom, a preto sa rozhodol, že bude do približne 50 minúty používať veci, ktoré Shikio poznal. Plán vychádzal, keďže Shikio sa vyhýbal, mohol už aj stratiť vieru, že Nichiro prejde, no od 50 minúty sa s Asmodeom doslova zosynchronizovali, a začala sa paľba. Zranenie, ktoré mu uštedrili nebolo veľké, ale bolo. Nichiro pomaly padal od vyčerpania, no podarilo sa im to. Nichiro sa stal oficiálnym členom klanu v trinástich rokoch, pričom mal povolené chodievať von zo Zeme Démonov, no nechcel. Rozhodol sa svoje ďalšie tri roky zasvätiť tréningu, keďže bol založený na moci, vedel, že chce najskôr dostať druhý stupeň pečate. Tento sa mu podarilo získať presne v deň jeho 16 narodeninách, po prežití rituálneho obradu. Ešte nejaký mesiac trénoval s Asmodeom, a občas aj so Shikiom, no ten sa začal zdržiavať viac a viac v Temnej Ríši. Jedného dňa zistil, že bude musieť ísť do Celestusu, keďže sa jednalo je jeho prvú misiu vôbec.
Dňom, ako bol Nichiro jedného dňa vyslaný Shikiom na jednú obtiažnu misiu, ktorá bola približne A ranku sa Nichirov život vcelku zmenil, avšak to celkom pomaly. Začalo sa to všetko tak, že po opätovnom príchode zo Zeme Démonov do Celestusu Shikio povedal Nichirovy, že bude špeciálny tréning. Vtedy ešte silovo zameraný Nichiro v tom videl len učenie sa nového jutsu, alebo niečo podobné, avšak to nebolo ono. Shikio za ním prišiel, a v tom Nichiro zistil, že mu Shikio chce znova povedať niečo ohľadom histórie klanu, presne to znelo takto. „jak jistě víš, tak rozdělení našeho klanu na větve si pamatuje klan už od pradávna, no... vždycky to takhle nebylo, jednu dobu si v klanu všichni byli rovni, byl tu však problém s jedním neudržitelným démonem. Jeho moc byla obrovská, skoro nadlidská. Nebudu ti říkat proč, ale jednoho dne se klan musel rozdělit na větve a to právě kvůli tomuto démonovi, nejsilnějšímu démonovi v klanu, co se tedy chakry týče. Byl to totiž nepřímo jeden z devíti ocasích démonů, Reibi. Aby byla jeho moc zapečetěna se obětovala svoboda klanu, ale nakonec se to povedlo, naštěstí. Reibi je dodnes uzavřen v dimenzi démonů, kde je strážen. Ale je tu problém, jeden člověk, Kuroaru Akuma chce toho démona oživit a vrátit mu jeho sílu a tím se stát nejsilnějším členem klanu Akuma a rozhodně jedním z nejsilnějších shinobi vůbec. Na to, aby však mohl do dimenze démonů potřebuje i mou sílu, takže to zatím nehrozí. Ale jde o to... to místo, kam tě vyšlu... nachází se v Zemi Démonů a již po staletí je též chráněno klanem Akuma. Kdysi dávno jeden bláhový shinobi z našeho klanu vstoupil do toho chrámu, kupodivu to přežil a vrátil se zpět s úlomkem zvláštního kamene, tehdy nikdo nevěděl, o co se v podstatě jedná... No, dobrá. Ten chrám je jeden z pěti Elementárních Chrámů a nachází se v něm kámen, velice mocný kámen schopný neuvěřitelných věcí. K tomu, aby si se však dostal ke kameni potřebuješ obrovské schopnosti, ten kámen je podle názvu chrámu pod elementem ohně a praví se, že je to čistá chakra Devítiocasé Lišky, proto se tomu kameni též někdy říká Kyubiho Slza. V ten den, kdy se ten shinobi vrátil přinesl pravděpodobně právě úlomek tohoto kamene, ten však zmizel a už nikdo ho nikdy neviděl. Chtěl jsem ti jen říct, že pokud půjdeš do toho chrámu, dávej si pozor na to, kdo na tebe zaútočí.“ A vtedy sa Nichirova misia začala. Bol vyslaný ako posila k už existujúcemu tímu, ktorý sa v tom chráme nachádzal už 7 dní. Netrvalo dlho, kým sa Nichiro konečne dostal ku chrámu, no v tom ho zaskočilo veľmi nepríjemné prekvapenie, samostatná Akira Akuma, členka vedľajšej vetvy, ktorá mala za cieľ stať sa vodcom klanu Akuma, a nahradiť Shikia, čo sa síce Nichirovy zdalo dosť obyčajné, pretože taký cieľ mohol mať každý druhý člen, na Akire bolo niečo zvláštne, po tom, ako videl schopnosti Akirineho démona, tak si nachvíľu predstavil samostatnú Akiru, ako vedie klan. Bola to silná kunoichi, ktorá sa spoliehala viac na elementárnu stránku, a svojho démona, ako na schopnosti klanu Akuma. Nichira toho celkom dosť naučila, no ako sa s ňou dostal do boja, už od začiatku bolo jasné, že Nichiro nemá šancu, keďže sa Akira zameriavala na omnoho viacej odvetví, ako on sám, a ešte ona sama bola pri najmenšom na úrovni jounina. Akira chcela Nichira zabiť, a jeho démona vysať, čo by sa jej takmer podarilo, až na to, že Nichiro nechcel dopustiť, aby Asmodeus zomrel, pretože sa na ňu emociálne už veľmi veľa naviazal, a preto sa rozhodol, svoju pečať rozrezať, a pri tom uvoľniť démona, aby bol aspoň jeden z nich voľný. Akira už chystala finálny útok, Nichiro sa už zmieroval so smrťou, až sa v tom momente, pred ním objavila už z vlastnej vôle Asmodeus, ktorý ho pred útokom ochránil, za cenu vlastného života, no ani to nestačilo. Chakra Akiri neubúdala, a Nichiro už pomaly ale iste umieral. Tentokrát ležali už obaja, aj Nichiro, aj Asmodeus skolení na zemi, pripravení na konečný zásah, pričom tesne pred útokom Nichirov náhrdelník začal veľmi zvláštne svietiť, až sa sformovala obranná kopula, ktorá pohltila Akirin útok, no v tom sa stalo ešte niečo zvláštnejšie, zjavil sa tam oheň, ktorý z ničoho nič Akiru upálil. Jediné, čo teraz mohol Nichiro počuť, bol plač, a jeho meno.
Keď sa mu konečne podarilo otvoriť oči, uvidel cudziu ženu s dokonalo sivými vlasmi, a démona, ktorý svojím vzhľadom pripomínal líšku. Nichiro nechápal, čo sa deje, no bolo isté, že tá žena ho zachránila. Po rozhovore, ktorý nebol krátky, ale výstižný zistil, že sa jednalo o Moku Akashiyu, zástupkyňu vodcu Svetlej Ríše, no čo bolo ešte zvláštnejšie, bola to jeho sestra. Rodina, ktorú Nichiro nikdy nemal sa našla. Bol z toho zmätený, a hlavne musel pokračovať v misii, a Moka zmizla. Nichiro mal toľko otázok, a bol dosť nahnevaný, hlavne na Shikia, že mu to nepovedal, no zároveň aj sám na seba. Vždy sa ho pýtal na rodičov, pričom ho nikdy nenapadlo opýtať sa na súrodencov. Nichiro sa spolu s Asmodeom rozhodli pokračovať, pričom sa ešte stále zmieroval s novými informáciami, a taktiež nechápal ani tento náhrdelník, ktorý vlastnil, pretože bolo jasné, že Moka Akiru zabila, no chakra, ktorá ho ochránila bola iná. Stále to nechápal, ale išiel ďalej. Trvalo mu to istú chvíľu, no potom konečne našiel svoj nový tím. Privítanie s ním bolo dosť bizarné, ale predsa len Nichiro nikdy nevedel poriadne vychádzať s ľuďmi, no Asmodeus sa posnažil, pričom zranenej Keiko, ktorá bola súčasť tímu obviazala aspoň obväzy, aby tím mohol pokračovať. Z toho, čo si dokázal všimnúť že niektorým členom tímu prišiel asi nesympatický, to bol hlavne Lavi Hyūga. Ešte tam boli dvaja, ktorých mená ani poriadne nepostrehol, pretože boli väčšinu cesty ticho. Začali však zdolávať nástrahám chrámu spolu. Netrvalo to dlho, až sa Nichiro musel odpojiť, pretože vedel, že sa v Chráme skrýva ešte niečo, čo bude treba. Mal prsteň od truhly, respektíve trónu, ktorý patril asi tomu, čo to tu vytvoril. Hneď, ako sa tam dostal, keďže si ho pamätal ešte po ceste vedel, že to bude ono. Podarilo sa mu trón otvoriť, no na jeho prekvapenie do miestnosti zavítali traja ľudia, ktorí patrili pod Akatsuki. Jednalo sa o Tatsuki Hantazu, Kenseia a Sayu Uchihovcov. Nichiro pôvodne nevedel, že sú z Akatsuki, a preto s nimi normálne vychádzal, no Kenseiova útočná povaha urobila svoje, a Nichiro sa pustil do bitky s ním. Samozrejme, že Nichiro nemal takmer žiadnu šancu, a Kensei mal celú dobu navrch, no ako ďalšie prekvapenie bola ďalšia organizácia, ktorá Nichirovy pomohla, jeden z ich ľudí odniesol Nichira ku jeho tímu, pričom s Akatsuki sa už asi vysporiadali po svojom. Nasledovala ďalšia bitka, tento krát to však bolo proti samotnému vládcovi chrámu, respektíve jeho kostre. Aj keď už nemal poriadnu telesnú schránku, sila mu zostala. Používal mocné techniky Entonu, proti ktorému viac-menej nemali šancu, až prišlo na rad niečo, ako finálny útok, proti ktorému boli bezmocní, no znova sa prejavila moc Nichirovho náhrdelníku, ktorý vytvoril znova ten podivný štít, ktorý pohltil celý útok. Následne bolo počuť otrasy, a členov z organizácie, ktorá Nichira zachránila. Utekali pred vodcom Akatsuki, ktorý prišiel osobne. Kostra vládcu povedala, nech Nichirov tím spolu s Nichirom utečie, pričom utiekli aj s členmi Tenshi, ktorí sa postarali o ich bezpečný prevoz naspäť do Celestusu. Na summonovy boli však aj dve z troch členov Akatsuki. Tatsuki a Saya. Nichiro moc nechápal čo tam robia, no tie dve zlé neboli, a preto to neriešil. Hneď ako prišli, a dostali odmenu sa Nichiro rozhodol zistiť, so bude s tými dvoma, no Shikio im len povedal, že budú popravené. To nechcel, aj keď svoje zlo už urobili, nechcel aby tak dopadli. Vedel, že ich sám nezachráni, hlavne preto, že boli v hlavnej veži, rozhodol sa obrátiť na Keiko. Vyzerala milo, a tak, že vie čo robí. Keiko súhlasila, a tak sa teda vydali na záchranu. Samozrejme, nebolo to ľahké, hneď, ako sa ich pokúsili zachrániť narazili na Noctisovu osobnú stráž, ktorá bola až moc silná. Nedarilo sa im ich poškodiť, a strážcovia použili niečo, ako posledný útok, ten bol mierený na Tatsuki & Sayu. Nichiro a Keiko, sa v beznádeji hodili pred nich, no v tom prišiel Noctis a zastavil celé divadielko. Tatsuki a Sayu na popud Nichira a Kei prepustil, a dovolil im zostať v Temnej Ríši. Týmto si Nichiro našiel tri nové kamarátky. Neskončilo to však týmto, pretože Keiko požiadala Nichiira, aby s ňou išiel na lov jej summona, Doki. Nichiro sám summona nikdy mať nemôže, preto rád súhlasil. Hneď ako skončili v lesoch, kde sa majú Doki nachádzať sa museli rozdeliť. Nichiro bojoval proti trom démonom, a Keiko išla hľadať ich majiteľa. Nichiro však nemal moc šancí, až sa do bitky nepridal Lavi Hyūga, ktorý istým spôsobom Nichira zachránil, aj keď stále nemali moc šancí, až sa stalo niečo, čo prekvapilo Nichira asi najviac. Objavila sa tam Moka, ktorá Nichira a Laviho zachránila, no znova nebol čas na reči, keďže im prikázala ísť za Keiko, ktorá tam ležala polomŕtva, nad jej mŕtvym nepriateľom. Toto bol pre Nichira dosť šok, pretože si Keiko obľúbil, a za tak krátku dobu ju stihol aj stratiť. Lavi však bral situáciu s nadhľadom, a rozhodol sa ísť na Nagatashi, kde sa mali konať Chuuninske Skúšky, pričom sa k nemu Nichiro pripojil.
Cesta na Nagatashi bola pomerne tichá, pričom hneď ako sa tam dostali, tak sa rozdelili. Nichiro si išiel nájsť ubytovanie, pričom sa snažil tráviť ešte nejaký čas s Asmodeom, a hlavne sa snažil trénovať. Stretol sa tam aj s Tatsuki a Sayou, no jeho najväčšie prekvapenie bolo, keď našiel Keiko, ktorá sedela, zahalená v kapucni. Očividne bola živá, čo bol fakt, ktorý Nichiro len tak ľahko nepredýchal, nie že by nebol rád, ale nechápal to. Času bolo málo, a preto sa museli rozdeliť. Uvidel ju znova, pri uvítaní od troch vládcov. Pomaly sa presúval ku prvému testu, ktorý bol ako vždy, vedomostný test. Tento sa Nichirovy samému moc nedaril, no našťastie sa Asmodeus konal. Keďže boli kontroly prísne, niekoľko ľudí vyhodili už počas testu, no práve preto to mal Nichiro dobré, pretože Asmodeus bol veľmi vzdelaný, a ešte aj stále je. Okrem démonickej dimenzie poznala aj tú našu, z rozprávaní, a dá sa povedať že ju pozná lepšie ako Nichiro. Taktiež je prirodzene inteligentná, a ich komunikácia bola telepatická, a preto nikto nemal ani najmenšie potuchy. Aj keď odchádzali, istí ľudia si pomohli svojimi schopnosťami, no ani tam nenapomenuli Nichira. Testom si bol viac menej istý, pretože sám Asmodeus mohol potvrdiť, že všetko odpovedala správne. Výsledok neklamal, Nichiro v prvom teste postúpil. Nastal čas na Les Smrti, no Nichiro tu našiel istú zhodu s lesmi klanu Akuma. Preto vedel, že to možno netreba preceňovať. No urobil chybu, už zo začiatku lesa bol celkom vyrušený, pričom sa stalo niekoľko incidentov, kedy musel zaútočiť na Keiko, a Laviho, pretože ich všetkých manipuloval les. Nakoniec sa však dostal až ku svojmu nepriateľovi, ktorý vlastnil zvitok, ktorý Nichiro potreboval na postup do tretej skúšky. Oponent bol podľa všetkého nukenin, z klanu Suihoshi, ktorý Nichiro poznal len okrajovo, no vedel že to bezpečné nebude. Nukenin mal celú dobu výhodu, a Nichiro, otrávený z udalostí, ktoré sa stali počas celej doby v lese. Rozhodol sa teda vzdať, nehať svoje miesto niekomu inému, no na jeho prekvapenie sa rozhodol neodísť z ostrova, keďže sa do tretieho kola dostali ľudia, ako bola Keiko, Tatsuki a Lavi, ktorých poznal veľmi dobre, a potom tam bol ešte jeden genin zo Svetlej, toho už tak dobre nepoznal, no stretol sa s ním aj predtým volal sa Toshi Takari. Chcel vidieť, ako sa im bude dariť, a preto si prenajal svoju izbu na trocha dlhšie. Prvý zápas, ktorý mal prísť bol Tatsuki vs. Toshi, ten bol podľa Nichira najzaujimavejším, pretože sa do poslednej sekundy nevedelo, kto bude víťaz. Vyhrala to Tatsuki, no potom prišiel na rad súboj Lavi vs. Keiko, v ktorom sa Lavi vzdal, čo Nichiro pochopil. Ostatných geninov už Nichiro nesledoval, no pripojil sa ku Tatsuki, a Keiko. Tatsuki mala podozrenie, že jeden z účastníkov je člen Akatsuki, a preto to chcela ísť nahlásiť, no bolo neskoro. Prepukla vojna. Všetkých desať členov Akatsuki sa rozhodlo zaútočiť na arénu počas Chuuninských Skúšiek. Ich vodca, Yorotsuki si zobral Noctisa a Snowa, a išli ďalej. Tak zostali všetci genini a Mifune proti desiatim členom Akatsuki. Nichiro sa snažil aktívne zapájať do boja, no bol to rozhodne ťažký boj, pri ktorom sa Mifune obetoval. Shirōbei, jeho učenec vtedy prejavil svoj hnev, a Akatsuki sa stiahli, nebol to však jediný problém. Keďže na strane geninov boli aj ľudia z Tenshi, ktorí zachránili mladých geninov už aj v Chráme Ohňa, boli tam aj ľudia z budúcnosti, čo vyvolalo pád meteoritu, ktorý mal dopadnúť priamo na arénu, a celú ju, spolu s ľudmi v nej zničiť. V tom sa jeden člen Tenshi obetoval, Hao Tanaka. Zachránil tak nielen ľudí, ale možno aj celú planétu. Keďže boli skúšky viac menej ukončené, aj keď dosť neoficiálnym spôsobom, Shirōbei sa stal vodcom Neutrálnej Ríše, a začali sa vyhlasovať chuuninovia. Nichiro sa ešte chuuninom nestal, keďže sa ani on sám na to necítil, moc mu to nevadilo, bol však celkom rád, že sa Keiko chuuninkou stala. Rovnako sa chuuninkou stala aj Tatsuki, a aj Toshi. Ostatní, spolu s Nichirom budú musieť skúšky opakovať, no aspoň sa vybral späť do Celestusu, kde mu už chýbala jeho biedna izba v sídle klanu Akuma.
Hneď ako Nichiro vrátil do Celestusu, chcel urobiť isté povinnosti, ktoré mal namysli už od vtedy, čo sa na Nagatashi vyhlásili chuunini. Tsuki, aj Keiko chcel dať darčeky, pričom Tsuki dal čokoládu, a pre Keiko mal náhrdelník, predsa len si s ňou prežil už trocha viacej. A aj ona mu dala prsteň, keď zomierala, ktorý bol naplnený jej vlastnou krvou. Nevedel ju však nájsť doma, ale našiel ju v byte Laviho. Tam ležala v naozaj zlom stave, a nechcel ju tu nechať sám, pretože vedel, že by to nedopadlo vôbec dobre. Zobral ju teda ku sebe, na izbu, respektíve polobyt, kde prespávala niekoľko nocí, no zároveň sa s Nichirom spoznávali omnoho lepšie, ako predtým. Presne v tomto momente bola Nichirova túžba po moci utlmená, pretože tam prišlo niečo silnejšie, ako je moc, a to bolo ich priateľstvo. Keiko sa dozvedela 90% z Nichirovej minulosti, pričom jej hovoril aj o veciach z Akuma klanu. Často spolu trénovali, pričom sa Keiko, ho Nichirovom presviedčaní ho rozhodla zobrať aj na ďalšiu misiu, do Chrámu Zeme. Má to byť však oveľa ťažšia misia, a preto chcel Nichiro ešte mnoho trénovať. Rozhodol sa však, že keď nemá Shikio čas trénovať ho, že si to zoberie pod vlastnú kontrolu. Raz v noci sa Nichiro rozhodol spolu s Keiko vlúpať do jeho domu, ktorý bol honosne vyzdobený. Pravá zámienka bolo zaniesť jedlo, no popravde tam Nichiro išiel len kvôli tomu, že chcel nájsť knižnicu, zo všetkými spismi. Podarilo sa, asi po prejdení jednej knižnice našiel dvere do druhej, ktorá bola stará, temná a hlavne vyzerala, že obsahuje veci, ktoré Nichiro potreboval. Bolo ich tam však až príliš mnoho, no Keiko začala zisťovať, že tam našla veci aj o svojej flaute, Maitetsuki. Nevydržali tam až tak dlho, tak sa vrátili naspäť, no Nichiro vedel, že sa tam ešte niečo deje, preto nechal Asmodea, aby sa o Keiko postaral. Hneď ako tam vošiel, vedel že nemôže odísť predtým, než niečo nezistí, a tak sa stalo. Našiel skriňu, v ktorej bolo všetko písané cudzím jazykom, no jedna kniha bola zvláštna, a doslova vcucla Nichira do inej dimenzie, konkrétne Dimenzie Démonov. Nechápal, čo sa tam deje, no dostala sa tam aj Keiko. Nichiro nemohol komunikovať Asmodeom, no skôr ho zaujímalo prečo je tu Keiko. Vyzerala celkom zničene, nechcel ani vedieť, koľko hodín tu strávil. Dostali sa do zvláštneho chrámu, alebo čo to bolo, no ako kráčali Nichiro narazil do bariéry, za ktorou sa nachádzal obrovský had. Nichiro ho poznal z rozprávaní od Shikia, bol to Reibi. Nichiro sa s ním stretol prvý krát, no hneď bol z toho celkom mimo. Jeho náhrdelník sa doslova zbláznil, no prvý tvor, ktorý Nichirovy povedal viacej vecí, ktoré sa asi nemal dozvedieť bol práve on. Vďaka Reibimu sa dozvedel, že Nichirov otec bol ten, kto zapečatil Reibiho do tejto dimenzie, a že kľúč k jeho otvoreniu leží práve v tom náhrdelníku, a taktiež môže Reibi posielať Nichirovy skrz tento náhrdelník aj chakru, ktorou ho už nejeden krát zachránil. Reibi chcel dať Nichirovy moc, výmenou za to, že ho pustí. Kebyže tam nie je Keiko, Nichiro by to pravdepodobne urobil, jeho kniha, ktorú dostal v chráme sa otvorila, a na jednej strane sa zjavili zvláštne slová. Tie boli kľúč k moci, no Nichiro sa to rozhodol odignorovať, pričom ako posledné, čo mu Reibi povedal, bola odpoveď na otázku, že by chcel vedieť, kto je jeho otec. Odpoveď bola „A prečo sa ho nespýtaš sám?“ Týmto sa ich dialóg skončil, pričom sa Nichi a Kei vrátili naspäť do Celestusu. Shikio o všetkom vedel, no nebol čas sa ešte porozprávať, a preto sa pomaly s Kei vydali naspäť na ostrov Nagatashi, kde išli splniť ďalšiu misiu, spolu s ostatnými chuuninmi a geninmi.
Naposledy upravil Kawarasi dne August 27th 2013, 15:55, celkově upraveno 4 krát
Noctis Lucis Caelum™ Administrátor
Počet Příspěvků : 2660 Věk : 28
Předmět: Re: Nichiro Akuma September 2nd 2012, 23:46
• Povaha & Vlastnosti •
• 赤夜 萌香, Akashiya Moka •
• Štýl boja •
V Zemi Démonov bývalo vždy celkom rušne, no nikdy to nebolo nič otvorené. Veľká výhoda bola, že sa tam nenachádzal takmer nikto, takmer nikto, okrem jedného z najmocnejších klanov Temnej Ríše, ba vôbec. Jednalo sa o klan Akuma, ktorý vlastnil jedno z najmocnejších Kekkei Genkai, ktoré tento svet mohol objaviť, a to bolo Akkikeiaku (鬼契約, Démonický Pakt). Mocné Kekkei Genkai, ktoré im umožnilo posúvať svoje schopnosti mimo tento svet, do niečoho, úplne nového. Do Dimenzie Démonov. Už od praveku bol zvyk, že každý člen klanu má svojho démona, ktorý sa stáva jeho dokonalým priateľom, spolubojovníkom a spriaznenou dušou. No nie každý člen klanu mal zaručene dobrú budúcnosť, keďže klanová hierarchia bola prísna, a preto tí, ktorí sa narodili do nižšej vetve nemali takmer nič, no tí, ktorí sa narodili do vetvy hlavnej to mali lepšie. Jeden taký prípad je aj malého Nichira, ktorý sa narodil so všetkým šťastím do hlavnej vetve, no osud tu bol trocha iný. Nichiro ležal ako batoľa v jednej z mnoho chodieb ktoré križovali sídlo klanu. Ležal tam pokojne vyvalený na stole, pričom len bdel, nevnímal moc okolie, no stále nechápal čo sa deje, a ani sa mu nebolo prečo čudovať, bol to čistý novorodenec. Chodba bola prázdna, predsa len bola hlboká noc, a jediné osvetlenie, ktoré tam fungovalo boli sviečky, ktoré boli pripevnené na stenu. Bolo tam pomerne teplo, keďže fakt že bolo práve leto dovolilo malému Nichirovy neumrznúť od zimy. Odrazu sa z ničoho nič objavil na začiatku chodby tieň, ktorý pokojne kráčal naprieč Nichirovy. Bol to pravdepodobne podľa výšky muž, no ťažko bolo poznať o koho sa jedná, pretože sa jednak vyhýbal svetlám sviečok, a bol zahalený. Pomaly sa dostal až ku malému Nichirovy, keď odokryl svoj plášť, na jeho tvári sa zjavil menší úsmev. Na prekvapenie to bol samotný Shikio Akuma, súčasný vodca klanu. Ten si Nichira len zobral na ruky, a začal ho trocha upokojovať. Mohlo to vyzerať dosť milo, pretože v tejto chvíli vyzeral sám Shikio ako jeho otec. Hneď sa s ním rozkráčal do jeho novej izby, kde už bolo všetko pripravené. Takto Nichiro začal vyrastať, ako pravý člen klanu, pod ochranou rukou práve toho najsilnejšieho. Shikio bol prvá osoba, ktorú uvidel, a teraz ho učí, tak, aby bol schopný reprezentovať klan, no zároveň mu vynahradzuje aj určitú otcovskú ruku, ktorá by inak Nichirovy chýbala. Jedného dňa, keď mal Nichiro asi dva, alebo tri roky, Shikio sa rozhodol, dať mu pamiatku po jeho otcovi, čo bol nádherný náhrdelník. Niečo tu však pre Nichira nehralo, pretože mu Shikio povedal, nech si ten náhrdelník nikdy nedáva dole. Nichiro bol veľmi zvedavý, hlavne ohľadom vecí s tým náhrdelníkom, a jeho rodiny. Shikia sa zvykol každý deň pýtať aspoň dva krát, až postupom času sám pochopil, že to pravdepodobne nemá cenu, keďže vždy mu Shikio povedal, že všetko sa v ten správny čas dozvie.
Ako roky plynuli, Nichiro sa stával zo dňa na deň starší, no stále nemal nikoho iného ako Shikia. Keď bol v svojom detstve, väčšinou spoločnosť nevyhľadával, bol zvyknutý na istú samotu, ktorá ho sprevádzala. Shikia začal volať strýko, aj keď vedel že nie je jeho rodina, no o svojej sa ešte stále nedozvedel. Väčšinou sa hrával sám, pretože Shikio bol vodcom klanu, takže moc času naozaj nemal. Celý jeho život do šiestich rokov sa dal nazvať stereotypom, až dokým za ním jedného dňa neprišiel jeho strýko, a neoboznámil ho s tým, že teraz by mala začať teoretická časť jeho výcviku. Nichiro vychytil toho najlepšieho učiteľa, ktorého mohol dostať. Niekoho, kto tieto dejiny z časti prežil, a bol veľkou súčasťou ich samých, Shikia. Ako mu Shikio začal rozprávať o klane, Nichiro zisťoval že veľa vecí už vedel, hlavne zo Shikiových príbehov, ktoré mu často hovoril len kvôli tomu, aby zaspal, no to hlavne keď bol malý. Teraz sa Nichiro zmenil, a väčšina z tých príbehov ho naozaj zaujala, a aj keď ho niekedy Shikio preskúšal, Nichiro to vedel od slova do slova. Bol na svoj klan naozaj pyšný, a už teraz vedel, že chce vyrastať cestou moci. Táto teoretická časť prebiehala niečo okolo troch, skoro štyroch rokov, no keďže nebola taká intenzívna, Nichirovy to vôbec nevadilo. Taktiež sa dozvedel všetko o čom, čo malo prísť, aj keď mu to prišlo dosť strašidelné, vedel že je na to pripravený, a predpokladal že naozaj dobre, keďže bol pripravovaný tým najlepším členom klanu. Na prelome desiateho roku sa samozrejme teoretická príprava skončila, no začala sa tá ťažšia časť, ktorá už taká rúžová nebola. Skladala sa z troch testov, prvý bol pravdepodobne ten najľahší, a jednalo sa o samotné vyvolanie démona. Na ten sa Nichiro tešil asi najviac, keďže si predstavoval, že za démona dostane chrabrého rytiera, ktorý zaplní istú samotu, ktorú jeho život obnášal. Ďalej, pokiaľ sa mu samostatné privolanie podarí, pôjde do lesov, ktoré patria klanu Akuma, a nachádzajú sa v Zemi Démonov. Tejto skúšky sa bál, pretože vedel že to rozhodne ľahké nebude, no zároveň vedel, že si musí veriť. Tretia skúška už boli turnaje, ktorým nedával už takmer žiadnu šancu. Rozhodol sa však ísť do celej praktickej časti naostro, a preto sa postavil pred Shikia, a Archona. Mal zvolať svojho démona pomocou svojej krvi. Pokojne sa uhryzol do malíčka, a začal zvolávať. Výsledok bol prekvapujúci, no mal zmiešané pocity. Podarilo sa mu povolať démona menom Asmodeus, ktorý patril doslova medzi šľachtu v Dimenzii Démonov, no zároveň si takto svojho démona vôbec nepredstavoval. Asmodeus bol veľmi milý, no zároveň sa s ním necítil ako s rodinou, pretože bol veľmi chrabrý a mal veľký rešpekt ku každému. Bola tak samozrejme vychovávaná, takže za to nemohla, no Nichirovy to v podstate nevadilo. Vedel že s ňou asi nebude mať moc konverzácií, ale zároveň vyzerala dosť silno, čo mohlo predpovedať aj samotnému Nichirovy veľmi dobrú budúcnosť. Nasledovala však ďalšia skúška, ktorá bola už o čosi náročnejšia, v podstate to bola skúška, ktorej sa najviac obával. Mal prežiť presne sedem dní. Mal vtedy však čas spoznať sa s Asmodeusom, a zistil že sa v ňom sám vidí, keďže bol tiež vychovávaný rovnako chrabrým démonom, ako bol Nichiro vychovávaný Shikiom, a preto spolu našli rovnaké ciele, čo bola veľká moc, no zároveň Nichiro zistil, že Asmodeus vôbec nie je taký zlá, len mu trvá kým si nájde svoju cestu k človeku. A Nichiro bol rovnaký, keďže Asmodeus bol asi druhý tvor, s ktorým sa Nichiro porozprával poriadne. 
Sedem dní, a sedem nocí ubehlo, a Nichiro si uvedomil, že Asmodeus vôbec nebude taký zlý. Pravá podstate tejto skúšky bola naplnená, a to bola tá, že si Nichiro s Asmodeom k sebe našli cestu. Neobával sa už ani tretej skúšky, keďže v lese sa im podarilo prežiť s Nichirovou dômyselnosťou a s Asmodeusovou inteligenciou. Vďaka tomu predstúpili pred niekoľko detí, ktoré museli za každú cenu poraziť. Postupovali len traja, no na prekvapenie bol v tomto roku Nichiro prvý. Dalo sa to aj čakať, keďže bol odchovanec najmocnejšieho člena, no istá radosť, ku ktorej sa Nichiro dostal netrvala dlho. Toto bol Akuma Gikishi Shoshu, prvá poriadna skúška v živote mladého Akumy. Potom, ako to zvládol asi týždeň nato dostal Nichiro svoju Shiraishiu, s ktorou sa spojila, ako jeho, tak aj Asmodeova chakra. Následoval tréning kenjutsu, pod vedením Shikia. Tento tréning bol drsný, keďže Shikio mal vyššie požiadavky na Nichira, ako sa očakávali od iných. Tieto dva roky Nichirovy prebehli naozaj pomaly, pretože mu trvalo najmenej tri mesiace, kým si na to zvykol. Narozdiel od teoretického tréningu, ktorý zažil ešte ako malý, bol tento tréning intenzívny, a so Shikiom trénoval každý deň, a aj spolu s Asmodeom naozaj trpeli, keďže Shikio bol neľútostný. Kebyže nemali jeden druhého, tak sa pravdepodobne zosypú, no našťastie tréning skončil, Nichiro sa naučil bojovať ako so Shiraishiou, tak aj s jeho démonom. Na jeho dvanáste narodeniny dostal práve tento najlepší darček, čo bolo ukončenie tréningu. Nasledoval ročný tréning, ktorý absolvoval znova so Shikiom a s Asmodeom. Pri tomto tréningu sa naučil ako všetky svoje teoretické vedomosti využiť v praxi, no zároveň sa naučil ovládať svoj element, tak isto aj Asmodeus svoju schopnosť. Bol informovaný aj o tom, že bude musieť stáť proti Shikiovy. Bola to ďalšia časť jeho tréningu, ktorej sa celkom obával, keďže ho Shikio učil, poznal jeho kroky, a všetko čo vie. Rozhodol sa na to myslieť už asi mesiac dopredu, kedy sa potajme s Asmodeom učil, respektíve trénoval nové kombinácie, ktoré Shikio nebude poznať. Museli byť opatrní, keďže Nichiro vedel aj o Archonovy, že dokáže čítať myšlienky, a preto to bolo dosť náročné, no náročnejšie to bolo keď už mal proti nemu bojovať. Všimol si však, že je sám a Archon tam nie je. Dúfal, že to znamená, že nemôže čítať myšlienky, no nechcel riskovať, a preto začal jednoduchými útokmi, ktoré Shikio poznal, takže nebol problém. Najhoršie na tom bolo, že bol viazaný časom, a preto sa rozhodol, že bude do približne 50 minúty používať veci, ktoré Shikio poznal. Plán vychádzal, keďže Shikio sa vyhýbal, mohol už aj stratiť vieru, že Nichiro prejde, no od 50 minúty sa s Asmodeom doslova zosynchronizovali, a začala sa paľba. Zranenie, ktoré mu uštedrili nebolo veľké, ale bolo. Nichiro pomaly padal od vyčerpania, no podarilo sa im to. Nichiro sa stal oficiálnym členom klanu v trinástich rokoch, pričom mal povolené chodievať von zo Zeme Démonov, no nechcel. Rozhodol sa svoje ďalšie tri roky zasvätiť tréningu, keďže bol založený na moci, vedel, že chce najskôr dostať druhý stupeň pečate. Tento sa mu podarilo získať presne v deň jeho 16 narodeninách, po prežití rituálneho obradu. Ešte nejaký mesiac trénoval s Asmodeom, a občas aj so Shikiom, no ten sa začal zdržiavať viac a viac v Temnej Ríši. Jedného dňa zistil, že bude musieť ísť do Celestusu, keďže sa jednalo je jeho prvú misiu vôbec.
Dňom, ako bol Nichiro jedného dňa vyslaný Shikiom na jednú obtiažnu misiu, ktorá bola približne A ranku sa Nichirov život vcelku zmenil, avšak to celkom pomaly. Začalo sa to všetko tak, že po opätovnom príchode zo Zeme Démonov do Celestusu Shikio povedal Nichirovy, že bude špeciálny tréning. Vtedy ešte silovo zameraný Nichiro v tom videl len učenie sa nového jutsu, alebo niečo podobné, avšak to nebolo ono. Shikio za ním prišiel, a v tom Nichiro zistil, že mu Shikio chce znova povedať niečo ohľadom histórie klanu, presne to znelo takto. „jak jistě víš, tak rozdělení našeho klanu na větve si pamatuje klan už od pradávna, no... vždycky to takhle nebylo, jednu dobu si v klanu všichni byli rovni, byl tu však problém s jedním neudržitelným démonem. Jeho moc byla obrovská, skoro nadlidská. Nebudu ti říkat proč, ale jednoho dne se klan musel rozdělit na větve a to právě kvůli tomuto démonovi, nejsilnějšímu démonovi v klanu, co se tedy chakry týče. Byl to totiž nepřímo jeden z devíti ocasích démonů, Reibi. Aby byla jeho moc zapečetěna se obětovala svoboda klanu, ale nakonec se to povedlo, naštěstí. Reibi je dodnes uzavřen v dimenzi démonů, kde je strážen. Ale je tu problém, jeden člověk, Kuroaru Akuma chce toho démona oživit a vrátit mu jeho sílu a tím se stát nejsilnějším členem klanu Akuma a rozhodně jedním z nejsilnějších shinobi vůbec. Na to, aby však mohl do dimenze démonů potřebuje i mou sílu, takže to zatím nehrozí. Ale jde o to... to místo, kam tě vyšlu... nachází se v Zemi Démonů a již po staletí je též chráněno klanem Akuma. Kdysi dávno jeden bláhový shinobi z našeho klanu vstoupil do toho chrámu, kupodivu to přežil a vrátil se zpět s úlomkem zvláštního kamene, tehdy nikdo nevěděl, o co se v podstatě jedná... No, dobrá. Ten chrám je jeden z pěti Elementárních Chrámů a nachází se v něm kámen, velice mocný kámen schopný neuvěřitelných věcí. K tomu, aby si se však dostal ke kameni potřebuješ obrovské schopnosti, ten kámen je podle názvu chrámu pod elementem ohně a praví se, že je to čistá chakra Devítiocasé Lišky, proto se tomu kameni též někdy říká Kyubiho Slza. V ten den, kdy se ten shinobi vrátil přinesl pravděpodobně právě úlomek tohoto kamene, ten však zmizel a už nikdo ho nikdy neviděl. Chtěl jsem ti jen říct, že pokud půjdeš do toho chrámu, dávej si pozor na to, kdo na tebe zaútočí.“ A vtedy sa Nichirova misia začala. Bol vyslaný ako posila k už existujúcemu tímu, ktorý sa v tom chráme nachádzal už 7 dní. Netrvalo dlho, kým sa Nichiro konečne dostal ku chrámu, no v tom ho zaskočilo veľmi nepríjemné prekvapenie, samostatná Akira Akuma, členka vedľajšej vetvy, ktorá mala za cieľ stať sa vodcom klanu Akuma, a nahradiť Shikia, čo sa síce Nichirovy zdalo dosť obyčajné, pretože taký cieľ mohol mať každý druhý člen, na Akire bolo niečo zvláštne, po tom, ako videl schopnosti Akirineho démona, tak si nachvíľu predstavil samostatnú Akiru, ako vedie klan. Bola to silná kunoichi, ktorá sa spoliehala viac na elementárnu stránku, a svojho démona, ako na schopnosti klanu Akuma. Nichira toho celkom dosť naučila, no ako sa s ňou dostal do boja, už od začiatku bolo jasné, že Nichiro nemá šancu, keďže sa Akira zameriavala na omnoho viacej odvetví, ako on sám, a ešte ona sama bola pri najmenšom na úrovni jounina. Akira chcela Nichira zabiť, a jeho démona vysať, čo by sa jej takmer podarilo, až na to, že Nichiro nechcel dopustiť, aby Asmodeus zomrel, pretože sa na ňu emociálne už veľmi veľa naviazal, a preto sa rozhodol, svoju pečať rozrezať, a pri tom uvoľniť démona, aby bol aspoň jeden z nich voľný. Akira už chystala finálny útok, Nichiro sa už zmieroval so smrťou, až sa v tom momente, pred ním objavila už z vlastnej vôle Asmodeus, ktorý ho pred útokom ochránil, za cenu vlastného života, no ani to nestačilo. Chakra Akiri neubúdala, a Nichiro už pomaly ale iste umieral. Tentokrát ležali už obaja, aj Nichiro, aj Asmodeus skolení na zemi, pripravení na konečný zásah, pričom tesne pred útokom Nichirov náhrdelník začal veľmi zvláštne svietiť, až sa sformovala obranná kopula, ktorá pohltila Akirin útok, no v tom sa stalo ešte niečo zvláštnejšie, zjavil sa tam oheň, ktorý z ničoho nič Akiru upálil. Jediné, čo teraz mohol Nichiro počuť, bol plač, a jeho meno.
Keď sa mu konečne podarilo otvoriť oči, uvidel cudziu ženu s dokonalo sivými vlasmi, a démona, ktorý svojím vzhľadom pripomínal líšku. Nichiro nechápal, čo sa deje, no bolo isté, že tá žena ho zachránila. Po rozhovore, ktorý nebol krátky, ale výstižný zistil, že sa jednalo o Moku Akashiyu, zástupkyňu vodcu Svetlej Ríše, no čo bolo ešte zvláštnejšie, bola to jeho sestra. Rodina, ktorú Nichiro nikdy nemal sa našla. Bol z toho zmätený, a hlavne musel pokračovať v misii, a Moka zmizla. Nichiro mal toľko otázok, a bol dosť nahnevaný, hlavne na Shikia, že mu to nepovedal, no zároveň aj sám na seba. Vždy sa ho pýtal na rodičov, pričom ho nikdy nenapadlo opýtať sa na súrodencov. Nichiro sa spolu s Asmodeom rozhodli pokračovať, pričom sa ešte stále zmieroval s novými informáciami, a taktiež nechápal ani tento náhrdelník, ktorý vlastnil, pretože bolo jasné, že Moka Akiru zabila, no chakra, ktorá ho ochránila bola iná. Stále to nechápal, ale išiel ďalej. Trvalo mu to istú chvíľu, no potom konečne našiel svoj nový tím. Privítanie s ním bolo dosť bizarné, ale predsa len Nichiro nikdy nevedel poriadne vychádzať s ľuďmi, no Asmodeus sa posnažil, pričom zranenej Keiko, ktorá bola súčasť tímu obviazala aspoň obväzy, aby tím mohol pokračovať. Z toho, čo si dokázal všimnúť že niektorým členom tímu prišiel asi nesympatický, to bol hlavne Lavi Hyūga. Ešte tam boli dvaja, ktorých mená ani poriadne nepostrehol, pretože boli väčšinu cesty ticho. Začali však zdolávať nástrahám chrámu spolu. Netrvalo to dlho, až sa Nichiro musel odpojiť, pretože vedel, že sa v Chráme skrýva ešte niečo, čo bude treba. Mal prsteň od truhly, respektíve trónu, ktorý patril asi tomu, čo to tu vytvoril. Hneď, ako sa tam dostal, keďže si ho pamätal ešte po ceste vedel, že to bude ono. Podarilo sa mu trón otvoriť, no na jeho prekvapenie do miestnosti zavítali traja ľudia, ktorí patrili pod Akatsuki. Jednalo sa o Tatsuki Hantazu, Kenseia a Sayu Uchihovcov. Nichiro pôvodne nevedel, že sú z Akatsuki, a preto s nimi normálne vychádzal, no Kenseiova útočná povaha urobila svoje, a Nichiro sa pustil do bitky s ním. Samozrejme, že Nichiro nemal takmer žiadnu šancu, a Kensei mal celú dobu navrch, no ako ďalšie prekvapenie bola ďalšia organizácia, ktorá Nichirovy pomohla, jeden z ich ľudí odniesol Nichira ku jeho tímu, pričom s Akatsuki sa už asi vysporiadali po svojom. Nasledovala ďalšia bitka, tento krát to však bolo proti samotnému vládcovi chrámu, respektíve jeho kostre. Aj keď už nemal poriadnu telesnú schránku, sila mu zostala. Používal mocné techniky Entonu, proti ktorému viac-menej nemali šancu, až prišlo na rad niečo, ako finálny útok, proti ktorému boli bezmocní, no znova sa prejavila moc Nichirovho náhrdelníku, ktorý vytvoril znova ten podivný štít, ktorý pohltil celý útok. Následne bolo počuť otrasy, a členov z organizácie, ktorá Nichira zachránila. Utekali pred vodcom Akatsuki, ktorý prišiel osobne. Kostra vládcu povedala, nech Nichirov tím spolu s Nichirom utečie, pričom utiekli aj s členmi Tenshi, ktorí sa postarali o ich bezpečný prevoz naspäť do Celestusu. Na summonovy boli však aj dve z troch členov Akatsuki. Tatsuki a Saya. Nichiro moc nechápal čo tam robia, no tie dve zlé neboli, a preto to neriešil. Hneď ako prišli, a dostali odmenu sa Nichiro rozhodol zistiť, so bude s tými dvoma, no Shikio im len povedal, že budú popravené. To nechcel, aj keď svoje zlo už urobili, nechcel aby tak dopadli. Vedel, že ich sám nezachráni, hlavne preto, že boli v hlavnej veži, rozhodol sa obrátiť na Keiko. Vyzerala milo, a tak, že vie čo robí. Keiko súhlasila, a tak sa teda vydali na záchranu. Samozrejme, nebolo to ľahké, hneď, ako sa ich pokúsili zachrániť narazili na Noctisovu osobnú stráž, ktorá bola až moc silná. Nedarilo sa im ich poškodiť, a strážcovia použili niečo, ako posledný útok, ten bol mierený na Tatsuki & Sayu. Nichiro a Keiko, sa v beznádeji hodili pred nich, no v tom prišiel Noctis a zastavil celé divadielko. Tatsuki a Sayu na popud Nichira a Kei prepustil, a dovolil im zostať v Temnej Ríši. Týmto si Nichiro našiel tri nové kamarátky. Neskončilo to však týmto, pretože Keiko požiadala Nichiira, aby s ňou išiel na lov jej summona, Doki. Nichiro sám summona nikdy mať nemôže, preto rád súhlasil. Hneď ako skončili v lesoch, kde sa majú Doki nachádzať sa museli rozdeliť. Nichiro bojoval proti trom démonom, a Keiko išla hľadať ich majiteľa. Nichiro však nemal moc šancí, až sa do bitky nepridal Lavi Hyūga, ktorý istým spôsobom Nichira zachránil, aj keď stále nemali moc šancí, až sa stalo niečo, čo prekvapilo Nichira asi najviac. Objavila sa tam Moka, ktorá Nichira a Laviho zachránila, no znova nebol čas na reči, keďže im prikázala ísť za Keiko, ktorá tam ležala polomŕtva, nad jej mŕtvym nepriateľom. Toto bol pre Nichira dosť šok, pretože si Keiko obľúbil, a za tak krátku dobu ju stihol aj stratiť. Lavi však bral situáciu s nadhľadom, a rozhodol sa ísť na Nagatashi, kde sa mali konať Chuuninske Skúšky, pričom sa k nemu Nichiro pripojil.
Cesta na Nagatashi bola pomerne tichá, pričom hneď ako sa tam dostali, tak sa rozdelili. Nichiro si išiel nájsť ubytovanie, pričom sa snažil tráviť ešte nejaký čas s Asmodeom, a hlavne sa snažil trénovať. Stretol sa tam aj s Tatsuki a Sayou, no jeho najväčšie prekvapenie bolo, keď našiel Keiko, ktorá sedela, zahalená v kapucni. Očividne bola živá, čo bol fakt, ktorý Nichiro len tak ľahko nepredýchal, nie že by nebol rád, ale nechápal to. Času bolo málo, a preto sa museli rozdeliť. Uvidel ju znova, pri uvítaní od troch vládcov. Pomaly sa presúval ku prvému testu, ktorý bol ako vždy, vedomostný test. Tento sa Nichirovy samému moc nedaril, no našťastie sa Asmodeus konal. Keďže boli kontroly prísne, niekoľko ľudí vyhodili už počas testu, no práve preto to mal Nichiro dobré, pretože Asmodeus bol veľmi vzdelaný, a ešte aj stále je. Okrem démonickej dimenzie poznala aj tú našu, z rozprávaní, a dá sa povedať že ju pozná lepšie ako Nichiro. Taktiež je prirodzene inteligentná, a ich komunikácia bola telepatická, a preto nikto nemal ani najmenšie potuchy. Aj keď odchádzali, istí ľudia si pomohli svojimi schopnosťami, no ani tam nenapomenuli Nichira. Testom si bol viac menej istý, pretože sám Asmodeus mohol potvrdiť, že všetko odpovedala správne. Výsledok neklamal, Nichiro v prvom teste postúpil. Nastal čas na Les Smrti, no Nichiro tu našiel istú zhodu s lesmi klanu Akuma. Preto vedel, že to možno netreba preceňovať. No urobil chybu, už zo začiatku lesa bol celkom vyrušený, pričom sa stalo niekoľko incidentov, kedy musel zaútočiť na Keiko, a Laviho, pretože ich všetkých manipuloval les. Nakoniec sa však dostal až ku svojmu nepriateľovi, ktorý vlastnil zvitok, ktorý Nichiro potreboval na postup do tretej skúšky. Oponent bol podľa všetkého nukenin, z klanu Suihoshi, ktorý Nichiro poznal len okrajovo, no vedel že to bezpečné nebude. Nukenin mal celú dobu výhodu, a Nichiro, otrávený z udalostí, ktoré sa stali počas celej doby v lese. Rozhodol sa teda vzdať, nehať svoje miesto niekomu inému, no na jeho prekvapenie sa rozhodol neodísť z ostrova, keďže sa do tretieho kola dostali ľudia, ako bola Keiko, Tatsuki a Lavi, ktorých poznal veľmi dobre, a potom tam bol ešte jeden genin zo Svetlej, toho už tak dobre nepoznal, no stretol sa s ním aj predtým volal sa Toshi Takari. Chcel vidieť, ako sa im bude dariť, a preto si prenajal svoju izbu na trocha dlhšie. Prvý zápas, ktorý mal prísť bol Tatsuki vs. Toshi, ten bol podľa Nichira najzaujimavejším, pretože sa do poslednej sekundy nevedelo, kto bude víťaz. Vyhrala to Tatsuki, no potom prišiel na rad súboj Lavi vs. Keiko, v ktorom sa Lavi vzdal, čo Nichiro pochopil. Ostatných geninov už Nichiro nesledoval, no pripojil sa ku Tatsuki, a Keiko. Tatsuki mala podozrenie, že jeden z účastníkov je člen Akatsuki, a preto to chcela ísť nahlásiť, no bolo neskoro. Prepukla vojna. Všetkých desať členov Akatsuki sa rozhodlo zaútočiť na arénu počas Chuuninských Skúšiek. Ich vodca, Yorotsuki si zobral Noctisa a Snowa, a išli ďalej. Tak zostali všetci genini a Mifune proti desiatim členom Akatsuki. Nichiro sa snažil aktívne zapájať do boja, no bol to rozhodne ťažký boj, pri ktorom sa Mifune obetoval. Shirōbei, jeho učenec vtedy prejavil svoj hnev, a Akatsuki sa stiahli, nebol to však jediný problém. Keďže na strane geninov boli aj ľudia z Tenshi, ktorí zachránili mladých geninov už aj v Chráme Ohňa, boli tam aj ľudia z budúcnosti, čo vyvolalo pád meteoritu, ktorý mal dopadnúť priamo na arénu, a celú ju, spolu s ľudmi v nej zničiť. V tom sa jeden člen Tenshi obetoval, Hao Tanaka. Zachránil tak nielen ľudí, ale možno aj celú planétu. Keďže boli skúšky viac menej ukončené, aj keď dosť neoficiálnym spôsobom, Shirōbei sa stal vodcom Neutrálnej Ríše, a začali sa vyhlasovať chuuninovia. Nichiro sa ešte chuuninom nestal, keďže sa ani on sám na to necítil, moc mu to nevadilo, bol však celkom rád, že sa Keiko chuuninkou stala. Rovnako sa chuuninkou stala aj Tatsuki, a aj Toshi. Ostatní, spolu s Nichirom budú musieť skúšky opakovať, no aspoň sa vybral späť do Celestusu, kde mu už chýbala jeho biedna izba v sídle klanu Akuma. 
Hneď ako Nichiro vrátil do Celestusu, chcel urobiť isté povinnosti, ktoré mal namysli už od vtedy, čo sa na Nagatashi vyhlásili chuunini. Tsuki, aj Keiko chcel dať darčeky, pričom Tsuki dal čokoládu, a pre Keiko mal náhrdelník, predsa len si s ňou prežil už trocha viacej. A aj ona mu dala prsteň, keď zomierala, ktorý bol naplnený jej vlastnou krvou. Nevedel ju však nájsť doma, ale našiel ju v byte Laviho. Tam ležala v naozaj zlom stave, a nechcel ju tu nechať sám, pretože vedel, že by to nedopadlo vôbec dobre. Zobral ju teda ku sebe, na izbu, respektíve polobyt, kde prespávala niekoľko nocí, no zároveň sa s Nichirom spoznávali omnoho lepšie, ako predtým. Presne v tomto momente bola Nichirova túžba po moci utlmená, pretože tam prišlo niečo silnejšie, ako je moc, a to bolo ich priateľstvo. Keiko sa dozvedela 90% z Nichirovej minulosti, pričom jej hovoril aj o veciach z Akuma klanu. Často spolu trénovali, pričom sa Keiko, ho Nichirovom presviedčaní ho rozhodla zobrať aj na ďalšiu misiu, do Chrámu Zeme. Má to byť však oveľa ťažšia misia, a preto chcel Nichiro ešte mnoho trénovať. Rozhodol sa však, že keď nemá Shikio čas trénovať ho, že si to zoberie pod vlastnú kontrolu. Raz v noci sa Nichiro rozhodol spolu s Keiko vlúpať do jeho domu, ktorý bol honosne vyzdobený. Pravá zámienka bolo zaniesť jedlo, no popravde tam Nichiro išiel len kvôli tomu, že chcel nájsť knižnicu, zo všetkými spismi. Podarilo sa, asi po prejdení jednej knižnice našiel dvere do druhej, ktorá bola stará, temná a hlavne vyzerala, že obsahuje veci, ktoré Nichiro potreboval. Bolo ich tam však až príliš mnoho, no Keiko začala zisťovať, že tam našla veci aj o svojej flaute, Maitetsuki. Nevydržali tam až tak dlho, tak sa vrátili naspäť, no Nichiro vedel, že sa tam ešte niečo deje, preto nechal Asmodea, aby sa o Keiko postaral. Hneď ako tam vošiel, vedel že nemôže odísť predtým, než niečo nezistí, a tak sa stalo. Našiel skriňu, v ktorej bolo všetko písané cudzím jazykom, no jedna kniha bola zvláštna, a doslova vcucla Nichira do inej dimenzie, konkrétne Dimenzie Démonov. Nechápal, čo sa tam deje, no dostala sa tam aj Keiko. Nichiro nemohol komunikovať Asmodeom, no skôr ho zaujímalo prečo je tu Keiko. Vyzerala celkom zničene, nechcel ani vedieť, koľko hodín tu strávil. Dostali sa do zvláštneho chrámu, alebo čo to bolo, no ako kráčali Nichiro narazil do bariéry, za ktorou sa nachádzal obrovský had. Nichiro ho poznal z rozprávaní od Shikia, bol to Reibi. Nichiro sa s ním stretol prvý krát, no hneď bol z toho celkom mimo. Jeho náhrdelník sa doslova zbláznil, no prvý tvor, ktorý Nichirovy povedal viacej vecí, ktoré sa asi nemal dozvedieť bol práve on. Vďaka Reibimu sa dozvedel, že Nichirov otec bol ten, kto zapečatil Reibiho do tejto dimenzie, a že kľúč k jeho otvoreniu leží práve v tom náhrdelníku, a taktiež môže Reibi posielať Nichirovy skrz tento náhrdelník aj chakru, ktorou ho už nejeden krát zachránil. Reibi chcel dať Nichirovy moc, výmenou za to, že ho pustí. Kebyže tam nie je Keiko, Nichiro by to pravdepodobne urobil, jeho kniha, ktorú dostal v chráme sa otvorila, a na jednej strane sa zjavili zvláštne slová. Tie boli kľúč k moci, no Nichiro sa to rozhodol odignorovať, pričom ako posledné, čo mu Reibi povedal, bola odpoveď na otázku, že by chcel vedieť, kto je jeho otec. Odpoveď bola „A prečo sa ho nespýtaš sám?“ Týmto sa ich dialóg skončil, pričom sa Nichi a Kei vrátili naspäť do Celestusu. Shikio o všetkom vedel, no nebol čas sa ešte porozprávať, a preto sa pomaly s Kei vydali naspäť na ostrov Nagatashi, kde išli splniť ďalšiu misiu, spolu s ostatnými chuuninmi a geninmi.
