Dojo

First topic message reminder :

DOJO

Dojo je speciální budova ve městě, v celém městě existuje pouze jedna, a to v Tréninkové Čtvrti, přímo s jejím centru. V Doju trénují všichni Shinobi, kteří se zrovna učí nějákou techniku, ačkoliv se to nezdá, tak Dojo není pouhá budoba, má i obrovskou zahradu o rozloze několika kilometrů a rozsáhlí podzemní komplex na trénování technik, kde je potřeba zemina. V Doju se též učí Shinobi "lépe" učit techniky.

V případě, že jste si vybrali možnost urychlení tréninku, tedy odečtení určitého množství řádků z Filleru, tak použíjte systém odpovědí, konkrétně odpověď "Trénink Tréninku". Jakmile se vám potom vygeneruje odpověď, tak můžete už POSTnout váš zkrácený filler. Jen prosím, aby jste na začátek Filleru napsali, o kolik řádků jste si ho snížili (Klik).

- Tréninik za 500 Ryo [-5 řádků Filler]

- Trénink za 1000 Ryo [-10 řádků Filler]
- Trénink za 4000 Ryo [-20 řádků Filler]
- Trénink za 7000 Ryo [-30 řádků Filler]

Aktivní Hráč Počet Příspěvků: 549

Darui

Kamimari no Kainyū, Konoha Senpū, Oboro Bunshin no Jutsu, Konoha Reppū, Sōshuriken no Jutsu:

"K čomu sú mi.. asi tak.. doprdele lanká ? čo som nejaký partizán alebo čo?" zavrčal som nepríjemným hlasom na starčeka ktorému očividne začala dochádzať trpezlivosť. Dosť som sa pritom na neho mračil a popod nos som mu pchal lanká ktoré mi pred chvíľkou dal. "Nebudem sa učiť niečo, čo nemá absolútne žiadny zmysel, kde sa prosímťa používajú lanká ? sme snáď v.. v stredoveku? čo je na tom štýlové? mužné ? extrémne? veď sa z toho ktokoľvek aj s úplne primitívnou silou dokáže dostať.. úplne bez problémov !" začal som znova tieto svoje preslovy pri čom som bol stále dotieravejší a .. no proste som bol v plameňoch. Jemu však pretiekli nervy a mne letela dobre mierená priamo do hlavy. S tým mojím nenormálne veľkým skillom ktorý mal takú nenormálne veľkú medzeru oproti schopnostiam tohto týpka, som skončil s roztrepanými ústami načapenými priamo na zem. No.. sťažoval by som sa, kebyže ma sánky od nárazu na zem nebolia tak, že som s nimi nevládal ani hýbať. Pochopil som však že to už nemá cenu a tak som si len sadol do tureckého sedu a hodil som veľavýznamný pohľad na lanko a na shuriken. Takže spravíme .. slučku, pretiahneme cez otvor, zatočíme, pichneme do slučky.. eh.. znie to divne..ksoo.. Rozmýšľal som pri čom som sa o hrot drátu minimálne xxx krát porezal.. o dlhý krvopotné hodiny neskutočného sústredenia sa mi podarilo správne uviazať lanko o shuriken behom niekoľkých sekúnd.. "Hahaaa !!" zasmial som sa no v momente som toho oľutoval, nie že by som spravil niečo zle.. ale zase sa ozvala tá uhm sánka ! Ďalších desať minút som len sedel a rozjímal som nad tou nádhernou symfóniou bolesti a utrpenia ktorú som kvôli tomu starému šiši-dedovi musel pretrpieť. Vlastne som mohol byť za blázna. Sedel som tam v tureckom sede s vyšklebenými ústami a nesmierne švihnutým úsmevom "od ucha k uchu", pohľad som mal upretý hore a z huby sa mi valili potoky krvi.. čo viac si priať? O ďalších niekoľko zdĺhavých minút ma napadlo zavrieť ústa. Po tom čo som splnil túto nekonečne náročnú úlohu, som sa iba postavil a pozrel som sa na dlaň v ktorej som mal shuriken priviazaný o lanko.. teda ktorý som tam mal mať, bol tam aj keď, no povedzme že som si neuvedomil to, že som stiskol ruku v päsť a shuriken sa nachádzal zabodnutý približne dva centimetre do mojej dlane, ranky boli vidieť aj na prstoch ale.. ignoroval som to !! Toho starého páprdu som ignoroval a radšej som sa presunul o kúsok ďalej, na miesto, kde som konečne mienil trénovať niečo užitočné. Postavil som sa až k môjmu obľúbenému mlátiacemu panákovi ktorý.. no ktorý toho už čo to prežil.. hlavne so mnou. "Heh.. tak čo.. ideme si to znova rozdať? he ? hmm? si pripravený ? he? škeril som sa, no viac menej zašušlane ale škeril !.. nikdy som si nemyslel že to bude až "taký" fail. Chcel som len tak na rozcvičku dať jednu ranu do ruky panáka no tá sviňa sa iba pretočila dozadu, zatiaľ čo druhá ruka vyrazila priamo do mojej tvári. Vďaka mierne zhoršenej motorike od toho šiši-deda som si to všimol až príliš neskoro a panák ma jednou jeho "ranou" sundal na zem. T.. ty .. ty ha*zle jeden drevenej zanadával som si, vlastne to nebolo všetko čo som mu povedal ale ehm.. no ostatný sa na mňa pozerali ako na to najväčšie pako pod slnkom. Pomaly som sa však postavil a zahľadel som sa na toho panáka ako na najväčšieho nepriateľa v mojom živote. Jeden.. len jeden Pomyslel som si, priložil som nohu k približne kotníkom tej bábky, ešte pár krát som nohu odtiahol a znova priblížil.. nakoniec som však prešiel do celkom iného postoja. Konoha: reppu ! Zavrčal som a v momente som sa prikrčil, ľavou nohou som pri tom kopol priamo do kotníka tej bábky, bol to však taký "low kick" skombinovaný zo rotáciou nohy, teda skôr celého môjho tela, o takých 90 stupňov. Bábka to nevydržala, spodok sa doslova roztrieštil aj keď mňa začala tá noha bolieť ako .. no dosť. Pôvodne to bola technika na podkopnutie nepriateľa, nečakané podkopnutie, ale ehm, no toto bola bábka pripevnená o zem a tak to pochopiteľne podkopnúť nešlo. Ďalšia časť tréningu však už nebola taká agresívna.. jednalo sa presne o techniku Oboro bunshin no jutsu, nemyslel som si že mi bude trvať dlho ale, no.. bola to potvora, ninjutsu a tak.. Chvíľku mi len trvalo kým som sa naučil tých zopár primitívnych pečatí, kým som sa ich naučil robiť ako tak rýchlo. Uhm ďalej to už bolo celkom jednoduché, proste sústrediť chakru a tak nejak.. vytvoriť tých klonov.. no teória mi nikdy moc nešla.. O chvíľku však už vedľa mňa stáli dva dokonalé klony.. ehm povedal som že to stačí.. vedel som spraviť dva.. v prípade nutnosti ich budem vedieť spraviť viac.. troch.. štyroch.. snáď. Celkom podobne išiel tréning aj ostatných techník.. Taká konoha:senpu.. to bol môj živel, trénoval som ju približne pol hodinu kým som si bol stopercentne istý že ju budem vedieť predviesť takmer z hocijakej pozície. Taijutsu ma vždy fascinovalo, síce aj ninjutsu ale taijutsu asi pravdepodobnejšie viac. Uhm.. posledný bod tréningu. Sám som vlastne nevedel či to zvládnem.. prišlo mi to také, no také náročné. Vedel som o mojej elementárnej podstate, vlastne som ju vedel aj sčasti ovládať. bol to jednoduchý úder, úder hociktorou časťou môjho tela do panáka.. skúšal som to, zároveň som k tomu začal pridávať chakru no.. viac menej sa nestalo absolútne nič. Dosť ma to štvalo páč som chcel práve jeden účinok.. a to menší elektrický výboj ktorý by z mojej ruky vyšiel.. nemalo by to drevenému panákovi nič spraviť ale ľuďom by to nemuselo prísť najpríjemnejšie. S menším povzdychom som si pekne zaspomínal ako predvádzam Kirikae, proste som tú chakru vložil do katany spolu s bleskovou podstatou.. nakoniec ma niečo napadlo.. proste som skúsil tú chakru z ruky "vypustiť".. pochopiteľne nie žiadnym Juukenom, nebol som Hyuuga a jediný výsledok by malo byť zopár elektrických výbojov ktoré by mi po dlani začali behať. Bol som prekvapený ako skvelo to funguje !!.. nakoniec som predsa len odchádzal z doja s vyškereným skrvaveným úsmevom a zo stamkou úplne na mizine !! Nahahaha ..

- FILLER PŘIJAT

Moderátor Počet Příspěvků: 1858 Věk: 19 Pohlaví:

Toshi Takari - XXXII

Spoiler:

Jasný deň, slnko vystupujúce na oblohu, všetko by bolo fajn, nebyť ... ah ... pomyslel si Toshi Takari, stojac na rozľahlých pláňach ostrova Neutrálnej Ríše. Jeho cestu do mesta však prekazila skupinka ľudí, jednalo sa o ďalších účastníkov Chuuninskej skúšky, Toshi by sa nimi nezaoberal, a neriešil ich lenže pred minulým večerom sa stalo niečo čo ho donútilo náhle zmeniť smer od hlavného mesta Neutrálnej Ríše, na jeden zo susediacich ostrov vzdialených len na voľným okom od Nagatashi. Prišiel totižto o niečo veľmi cenné, niečo čo túžil dostať späť aj za cenu toho, že by bol donútený bojovať, a tím sa pripraviť o šancu zúčastniť sa skúšok, v jednom mal však Toshi výhodu, jeho vyzývatelia, o ňom síce počuli ale očividne neboli ani schopný si predstaviť rozsah Toshiho schopností, plus tých ktoré nadobudol od posledného stretu v arénach mesta, kde sa stretol s protivníkmi rozličných kategórií a štýlu, odkiaľ o ňom aj vedeli.

Sú tu Ayame.. pomyslel si, a vzpriamil sa od zeme kde mal položenú ruku, stopovanie bolo jeho koníčkom, a spôsobom prežitia mnoho rokov. Pozdvihol zrak k oblohe kde v tom momente preletela veľká orlica, rozšírujúc Toshiho zorné pole o to svoje, svojím zrakom a krídlami bola v okamihu schopná pokryť pohľadom ohromne veľké územie, čo bolo výhodou aj pre Toshiho ako to jej zvolávača. Toshi následne vyrazil skrz les, následujúc Ayame pohľadom vysoko na oblohe.

Neustále zrýchľoval preháňajúc sa skrz les, a vyhýbajúc sa prekážkam, dal do behu čo najviac, bol už blízko, päsťou mu prešlo niekoľko energetických výbojov, založených na elementárnej podstate Raiton elementu Blesku, a Toshiho druhého stupňa Kekkei-Genkai, ktorý sa predieral na povrch každým dňom hoci nebol absolútne zvládaný z jeho strany, bolo nutné len sa odovzdať potrebnej situácii a takisto to bola len otázka času, kedy v sebe odomkne novú silu celkom sám, jeho schopnosti ktoré boli s ním od narodenia, nereagovali totiž len na Toshiho hlas, myšlienky ale v prvom rade na pocity a emócie, a práve teraz... bol Toshi naštvaný.

Ayame sa náhle vytratila z Toshiho dohľadu, bola to len sekunda, napriek tomu začul výbuch a to ho donútilo ešte viac zrýchliť. Dostali snáď Ayame ?! Pomyslel si Toshi, pri tej myšlienke ním prešla ešte väčšia neschopnosť sústredenia, tentokrát zo strachu o ňu. O pár sekúnd počul identifikovateľné zvuky ktoré orlica vydávala očividne od bolesti, les sa skončil a Toshi sa ocitol na výbežku kameňov stojac asi 15 metrov vo vyške nad spútanou orlicou pri zemi, a troma shinobi ktorý stáli všade okolo nej, laná jej zabraňovali v lete, pretože jej spútali nimi krídla, a priviazali ju o zem, zatiaľčo sa dohadovali čo s ňou.

Tu som! ozval sa môj hlas stojac v pozícii nad nimi, a všetci sa následne zadívali hore, mali Ayame, a mali môj rupsak.. a veci ktoré v ňom boli moje. Všetci intuitívne siahli po svojich zbraniach, ale jeden z nich sa až príliš nebezpečne priblížil k Ayame a jej hlave, v iných podmienkach nebyť spútaná by ho asi zabila bez mrknutia oka a najmenšieho zaváhanie, ... uvoľniť, pomyslel si Toshi, a laná sa začali trhať, pretože ich upevnili na množstvo kunaiov, ktoré boli teraz už moje, Ayame v sekunde pohla hlavou a krídlom, silou ktorou udrela shinobiho telo, bolo jasne počuť zlomené kosti a náraz o skalu z ktorej sa už nevydral ho patrne prizabil, krídlom sa ohnala po zvyšku toho týmu ale obaja boli natoľko múdry aby uhli a stiahli sa.

To už Toshi stál oproti nim, a ohnal sa po jednom z nich mečom, a začal sa ich súboj, s druhým bojoval však tiež, neustále naňho leteli kunaie, z okolia, pričom sa obzeral po svojom neznámom a neexistujucom druhom protivníkovi, Toshi tímto kúskom aspoň získaval dostatok času vysporiadať sa s prvou osobou.

Akonáhle nechal čepeľ protivníka preniknúť až k svojmu hrdlu, mohol pocítiť tvrdý odpor akým sa jeho meč zastavil a odmietol pokračovať ďalej, v tej sekunde vrazil Toshi meč do prvého shinobi pričom mu Raitonovou čepeľou prehnal skrz rameno a samotné kosti svoj meč takmer do polovice než ho stiahol a z protivníka vyšlo len kvantum priezračnej červenej tekutinu kde sa zložil od následne bolesti na zem. Posledný keď konečne pochopil, že sa dopustili veľkej chyby dal sa na útek, Toshi pomaličky kráčal za ním, dívajúc sa na umierajúceho shinobi pri svojich nohách a keď pozdvihol zrak na posledného na okamih zaváhal, ten sa snažil dostať pravdepodobne na rozľahlých a rovnatých pláňach čo najdalej od Toshiho, ktorý konečne zastavil na vyvýšenom mieste a sledoval ústup oného shinobi, a spravil sériu pečatí, a zvolal Raiton: Shichū Shibari!!! ohromné piliere pokryli dostatočné územie, shinobi nemal šancu akonáhle sa spustila ohromná sieť bleskových výbojov medzi piliermi, trvala až do vtedy, kým ju Toshi nezastavil, a to nebolo skôr, než z neho nevyprchal všetok život. Následne si Toshi vzal svoje veci, posledný pohľad venoval mŕtvemu ktorý umrel na nedostatok krvi a skontroloval žiariaci predmet v batohu z ktorého vychádzalo kvantum chakry, a takisto stovku nečitateľných zašifrovaných správ z jeho rodného domova, ktoré tam našiel. Ďalšia cesta.. ostrov Nagatashi,... skúška Chuuninov.

- TRÉNINK PŘIJAT +2 TP

Kuzuri Yuki-Suiton: Mizurappa

Spoiler:

Postával jsem na kraji řeky, tak jako jsem to dělal minule, když jsem se učil svou minulou techniku a bloumal nad problémem jak toto vyřešit.Nebyl jsem nějak zběhlý v používání Suitonu, jelikož mne to nikdy nikdo neučil a ani neukazoval, jak s ním zacházet.Ovládal jsem sice dost technik Hyotonu, avšak to jsem ze vzduchu bral vlhkost a ihned ji mrazil, přitom teď to bylo bez mého oblímeného elementu,Ledu.S chakrou v nohách jsem vkročil na vodu, která se podemnou lehce zachvěla, když jsem do jejího povrchu vložil chakru z nohou.Zahleděl jsem se na tekoucí vodopád, padající nedaleko mne a složil pečetě techniky -Suiton: Mizurappa.Nepoužíval jsem vlhkost ze vzduchu, to jsem si nechával až na potom, protože to jistě bylo náročnější, než pohybovat masou vody, již vytvořenou.Voda předemnou se zachvěla a zvedla.Neměl jsem v úmyslu, vypouštět vodu z mích úst, připadalo mi to hnusný, a tohle mi přišlo, jako dobré řešení techniky.Voda vyrazila vpřed,avšak nedokázal jsem udržovat takové tempo čerpání vody a následné vypouštění v technice.Proud se zeslabil ,až nakonec úplně zanikl.Před očima se mi technika doslova rozplynula a nezbylo z ní nic.Toto opravdu nebylo něco, co bych mohl použít k oslabení nepřítele,Možná i mé flusání by mělo větší sílu.-Suiton: MizurappaTentokrát jsem vodu vypouštěl z mích úst.Bylo to nepříjemné, ale účinné.Voda se proměnila v intenzivní proud vody a stříkala přímo proti nedalekému vodopádu.Má technika sice měla větší rozptyl, než by měla mít, avšak vodopád se proti ní zdál slabý.Nedokázal jsem se ubránit tomu, abych se nezaradoval, avšak zároveň jsem nasál vzduch, který by se normálně nacházel v mých ústech což pro mne tentokrát znamenalo, že jsem do sebe vdechl vodu....Trvalo asi 10 minut, než jsem ji z plic vykašalal.Byl to opravdu nepříjemný pocit a já už nehodlal si ho zopakovat.Jedno bylo jasné, nedá se při tom dýchat.Jakmile mi dojde dech, musím techniku zrušit, pokud to neudělám, je se mnou konec.-Suiton: Mizurappa soustředil jsem se úmyslně na to, abych proud vody zaměřil více na jeden bod a tím zvýšil sílu techniky...Docela se mi to dařilo a po pár marných pokusech jsem vytvořil z úst tenký proud vody, měl v průměru asi deset čísel, ale to bylo dostačující...Na další
učení jsem se přemístil asi o dva kilometry dále, k jeskyním, u kterých stáli cviční panáci na trénink útoků z dálky ,ale i pro tréning nových technik.Začal jsem schromažďovat okolní vodu, abych provedl svojí techniku -Suiton: Mizurappa z mých úst vystříkl proud vody a začal stříkat všude okolo, pár ninjů, kteří zde trénovali zkončilo úplně mokrých a panák, na kterého jsem se zaměřoval byl v suchu.Gomesai řekl jsem poníženě směrem k ninjům.Snad se moc nezlobí.Další pokusy už byly lepší a já se do toho postupem času začínal dostávat.Během chvíle jsem trefoval cíle, na které jsem mířil a u koukajících ninjů jsem si sklidil úspěch.

- FILLER PŘIJAT

Kuzuri Yuki- Fūton: Reppūshō

Spoiler:

Rozjímal jsem na kraji potoka, zatímco mi malý kluk z města donesl kupu senbonů za které jsem mu zaplatil.Kluk odběhl a já mohl začít učit se novou techniku.Byla to technika futonu a já byl rád, že se mohu učit tak rozmanité druhy technik oproti ostatním ze tří elementů, které umím.Vzduch jsem ze všech tří elementů ovládal najméně a tak jsem se ho odhodlal vylepšit.Technika byla z části podobná, té kterou už jsem uměl, avšak síla tohoto větru měla být mnohem silnější, než ta, kterou jsem používal na minulou techniku.Nemusel jsem skládat žadné pečetě a tak jsem stál rovně se zavřenýma očima a soustředil se na svojí chakru uvnitř těla.Chakra mi začala proudit z prostředku těla směrem ven a stáčela se ve spirálách chakrovodů.To vše jsem cítil...V okamžiku, kdy se mé ruce zvedli a hlasitým buchnutím do sebe narazili jsem uvolnil chakru z těla a pronesl název techniky Fūton: Reppūshō!V tom se mé ruce od sebe odtrhly a já cítil jak se z nich uvolnila energie.Vytvořil se předemnou silný vzdušný vír, který sílil.Vítr odhodil i mne, jeho uživatele, což bylo nesmyslné.Zraňovat sám sebe, to je důkaz *cenzura**ty.Byl jsem však rád, že jsem do této techniky nepřidal to, při čem opravdu dostává na síle.Myslel jsem tím ty senbony, které jsem si před nevelkou chvílí koupil, ale než se vůbec odvážím je do techniky zapojit, uběhne jistě dlouhá doba.Pomalu jsem se zvedl ze země a oprášil ušpiněné kimono.Katana, kterou jsem nosíval na zádech se vysunula z pochvy a zůstala ležet v trávě, čehož jsem si nejdříve ani nevšiml...Stál jsem nehnutě a opět se soustředil na svou chakru.Pomalu jsem ji dostával na povrch svého těla a při naražení rukou ji z nich uvolnil Fūton: Reppūshō.Vzduch začal vířit a já raději uskočil o pár metrů vzad.Pomalu začínal nabírat na síle a já sledoval, jak se předměty, jako listí a drobné klacky mihotají ve vzduchu a narážejí do sebe.Určitě to byl efekt, který byl úmyslný.Avšak já nevěděl, jak jsou tyto poryvy větru silné, ale ani jsem to nehodlal zkoušet.Byl jsem moc zbabělí, na to, abych se vystavil úmyslně bolesti a to byla také moje slabina.Udělal jsem raději pár pečetí a tak vytvořil svého dokonalého dvojníka, který jako by mi z oka vypadl.Ty...Víš co máš dělat?Řekl jsem směrem na mého klona, který jen s kývnutím vyrazil proti větrné technice.Vešel a tak rychle také odešel, nebo spíše byl odhozen.Nezranilo ho to natolik, aby zmizel, ale nemohl proniknout dovnitř.To byl dobré znamení oproti tomu, že uvnitř létalo jen drobné listí a kusy klacků.Jak mají větrem svištět zbraně,když ani kamínky to ze zemně nezvedne?No, můj problém byl, že vitr nebyl dostatečně silný na to, aby rozpohyboval větší nepohybující se předměty.Kámen, který jsem sebral ze země a mrštíl s ním proti vzduchové mase však z dráhy vysoce technika vychýlila a tak skončil úplně někde jinde, než měl...Opakoval jsem mé pokusy stále dokola a zvyšoval intenzitu větru, který řezal do tváří a po nějakých šesti pokusech vytváření techniky jsem byl spokojen.Kameny, které byly na zemi v technice, když začala se následně obrovskou rychlostí točili ve vzduchu a vytvářely nebezpečí pro každého tvora, který by byl uvnitř, nebo blízko okolo.Teď byl ten pravy čas přidat zbraně.A tak jsem také udělal.rozvázal jsem dva provázky, kterými byly senbony drženy u sebe a postupně je vrhal proti větrné smršti.Nikudy nevylétávaly, ale zůstávaly uvnitř a to bylo, to co jsem chtěl.Techniku jsem mohl posouvat a zvětšovat podle mého uvážení a dokonce zrychlovat, či zpomalovat vítr.Dokázal jsem senbony ve větru posílat směrem kterým jsem chtěl a tak jsem byl konečně spokojen s mým výtvorem.

- FILLER PŘIJAT

Moderátor Počet Příspěvků: 1858 Věk: 19 Pohlaví:

Toshi Takari

XXXIII:

Jednu vec skutočne neznášam, pohľad do tvojich očí, jedinú vec ktorú v nich vidím je absolútny nezáujem s pohŕdaním a večne strelené nápady, už ma nebaví ťa neustále upozorňovať nato, aby si sa choval tak ako máš! ozval sa hlas ženy v miestnosti a v tom som schytal ohromnú facku, až som pristál niekde na zemi. Tak agresívna ženská, pomyslel som si, a s povzdychom, a do očí sa mi nahrnuli slzy od bolesti. Dnes som slávil svoje 8 narodeniny, ale to žena ani nikto iný vedieť nemohol, vrátane mňa. Táto skupinka na ktorej úspech bolo odkázané aj moje vlastné prežitie bola každým dňom brutálnejšia, mladá armáda shinobi, aj tak nás zvykli volať, naši pestúni. Banda na prvý pohľad bezbranných deciek, schopná prekvapiť krutosťou bez akýchkoľvek citov, bol to len hlúpy žart ktorý bol skutočne istý čas úspešný, a ten úspech práve slávil. Prechádzal som našim táborom, bol som sotva dosť vysoký nato, aby som mohol onej žene odporovať, ale moja sila rástla každým dňom, cítil som to, hoci som to nedokázal vysvetliť. Zastavil som sa a zadíval sa na pár senbonov, pohodených pred mojím stanom, kde som sa oň musel deliť s dalšími ako ja, deťmi ktoré prišli vo vojne o svoj domov. Väčšina z nich si ani nedokázala vybaviť odkiaľ prišli a ako sa volajú, medzi nich som patril aj ja, tak mi prischlo meno Toshi, hoci svoje priezvisko som poznal, pretože mi ho prezradili. Vystrel som ruku oproti senbonom a sústredil sa, nič sa nedialo, keď som v tom za sebou začul známy hlas, bola to opäť tá ženská. Mal by si na sebe pracovať Toshi, inak sa môže stať, že sa staneš nepotrebným, a vieš ako končia nepotrebný, mala pravdu, v skupinke s ktorou som sa viezol, a ktorá bola mojou rodinou sa to stávalo dosť často, slabý boli nechávaný na pospas osudu a ja by som tam vonku, bez pomoci nedokázal prežiť možno ani deň. Snažím sa! odvrkol som agresívne, a prudko udrel päsťou do vzduchu k žene, vtedy sa senbony zdvihli bez najmenších námietok, a boli by ju zasiahli, keby sa nestihla vyhnúť za pomoci svojho preblesknutia, a zmiznúť preč. Hnev, nie emócie posilňovali často buď to moje myslenie alebo samotnú moju silu, aj keď som tomu sám nerozumel, keď som bol pokojný, nedokázal som to, čo som robil, akonáhle som bol nahnevaný, alebo smutný, moja schopnosť ovládať kovy, bola do tejto doby určite limitovaná len mojimi myšlienkami, ktoré som nemal pod kontrolou, všetko to bolo o sebakontrole, byť naštvaný, vyvolať to umelo, alebo tak podobne, nemalo už zmysel sa zapodievať tréningom s chakrou, musel som sa naučiť ovládať svoju myseľ.

Tréning trval deň čo deň, trávil som sám celé hodiny, a snažil sa usporiadať si myšlienky za pomoci meditácií a rôznych iných tipov a trikov ktoré som zistil počas našich ciest... prešlo pár týždňov, a už som to zvládal lepšie, teraz som dokázal pohnúť malými predmetmi za pomoci svojich myšlienok, celkom dobre, ale stále to nebolo tak efektívne ako pri tom, keď som to robil nevedome, čo ma trochu brzdilo. Až raz som sa dostal do konfliktu so svojím spoločníkom, bolo to na hraniciach Temnej Ríše, a ten chalan pochádzal z protichodného klanu, ktorý viedol otvorenú vojnu s Takari, z ktorých som nažive zostal len ja, a on bol takisto jedným z mála čo prežili, neznášal ma, a ja som ho radšej ignoroval až do dňa kým nezačal náš otvorený konflikt.

Hej Takari, jak sa majú rodičia ? jasná provokácia, zaťal som len päste, a snažil sa to ignorovať, predsa len to som posledných pár týždňov trénoval. Kunai u mojej hlavy sa však už ignorovať nedal, pokúsil som sa ho odraziť, keď v tom som si uvedomil svoju chybu, zasiahol ma priamo do vystretej, ruky kde sa zabodol, a ja som klesol bolesťou k zemi. Magnetický ninja, neschopný odraziť jeden kunai, prebehlo mi myšlienkou, držal som sa za na poranenej ruke, z ktorej sa valila krv, medzitým to ostatný považovali za dobré divadlo, osobné súboje tu boli na občasnom poriadku, pre zábavu, takto sa totiž vytrieďovali nepotrebný od užitočných, preto do toho naši poručníci nezasahovali, len sa dívali ako ostatný, aby vedeli koho čas prišiel, vedel som čo sa začalo diať, ak tu teraz prehrám, nielenže budem porazený a potupený, ale môžem prísť o život. Myslím, že nikomu nebude vadiť ak ťa zabijem čo myslíš ? uškrnul sa ten chalan, mal možno o 5 rokov viac a choval sa vážne kruto, v podstate ako každý tu.

Kľačal som pri zemi a sledoval svoju krv, keď ku mne podišiel s mečom v ruke, ja som svoj meč nemal, jediný moment keď som držal meč v ruke bola drevená hračka s ktorou ma tĺkli za tresty, ako boli nevčasné príchody, alebo pýtania sa na veci ktoré sa pýtať skrátka nemali. Priložil mi čepeľ pod krk, v očiach som mal slzy, nechcel som umrieť, jediné čo som chcel bol môj život, a to nebolo ani tu avšak ani ako živý alebo mŕtvy, počul som už len hlasný smiech chlapca, ktorému moja rodina určite ublížila rovnako ako tá jeho mojej, čepeľ meča bola pritisnutá k môjmu krku a následne ju potiahol prudkým pohybom, vtedy sa to stalo prvý krát, nie kvôli emóciám, slzy ustali, a môj strach sa prekryl čistými myšlienkami na niečo celkom iné, sústredil som sa len na jedinú vec, a tou bolo prežitie. Čepeľ meča sa zasekla o môj krk, aspoň to tak na prvú sekundu vyzeralo, v druhej sekunde som ju uchytil pevne oboma rukami a zovrel, cítil som ako sa mi železo zarezalo priamo do rúk, a pekelne to bolelo, napriek tomu sa meč nemohol pohnúť hoci sa snažil môj protivník akokoľvek s ním narábať, a ťahať ho, zatiaľčo on kričal od zloby ja od bolesti ktorú mi spôsobilo uchopenie meča.

He-h... ja sa majú asi tí tvoji ?!!! Pošlem ťa totižto priamo za nimi!!! ozval sa môj detský ale krutý hlas, následná vlna prívalu energie odrazila chalana asi 15 metrov odo mňa aj s mečom, ten však v polovici svojej dráhy zastavil a vrátil sa vo vzduchu späť do mojej otvorenej zranenej ruky, a pevne som ho zovrel.Myslím... že toto si nechám, namieril som čepeľ vo vzduchu smerom k nemu, a v tom sa kunai v zabodnutý v mojej druhej ruke pohol, ja som však v tvári nemal žiaden zmenený výraz, hoci to ostatný sledovali, o necelú sekundu, prekonal kunai vzdialenosť zo zabodnutia v mojej ruky a zasiahol jeho telo, nezastavil sa však, preletel priamo skrz, skrz mladého chlapca, ktorý posledný pohľad venoval mne, nikdy som si ho nedokázal vysvetliť, ale nikdy mi nebolo jeho smrti ľúto, urobil som čo som musel aby som prežil. Od tej doby ma už nikto nenapadol, ani sa so mnou nesnažil priateliť rovnako ako som sa ja stránil ostatných, trénoval som a bol som každým dňom silnejším, vypracoval som sa celkom sám a bez pomoci.

. . .

Zobudil som sa v teplej posteli, bolo to v ten istý deň ako som dokončil a uspel v skúške Chuuninov, aspoň v 1/3 jeho ceremónie, druhá mala nastať presne zajtra ráno, čo bolo pretože následne dopadlo slnečné svetlo svitania na roh mojej postele, a ja som bol pripravený podstúpiť druhú skúšku.

- TRÉNINK NEPŘIJAT

Nováček Počet Příspěvků: 41 Věk: 17 Pohlaví:

Kagami Uchiha

24.1.2012:

Pomaly prechádzal záhradou ktorá obkolesovala Dojo. Nebol si istý čím začať. V posledných mesiacoch sa toho zomlelo toľko, že si už nebol istý ani tým, či pôjde vôbec večer spať. Nenachádzal žiadne viac či menej útulné miesto a tak sa len usadil medzi drobné kamienky ktoré lemovali koryto malej riečky. Vzal do ruky jeden z kameňov a začal sa s ním pohrávať. Po chvíľke hlbokej úvahy sa rozhodol že čas ktorý má využije trochu lepšie - tréningom. Vstal a porozhliadol sa po okolí. Uvidel vysoký strom týčiaci sa uprostred čistiny. Prudko sa otočil na jednej nohe a bleskovo k nemu vyrazil. Asi po dvoch metroch sa akoby trochu jemne nahol doprava a urobil vo vzduchu ľahký premet počas ktorého vyhodil dva kunaie ktoré sa dokonale zapichli do stromu vedľa seba. Kagami potom pokračoval v behu. Tesne pred tým ako bol pri strome sa chytil kunaiov do neho zapichnutých a vymrštil sa dohora. Počas letu urobil jedno salto a hneď z neho zapichol do stromu oba krátke meče ktorý vytasil z pošiev na chrbte. Na nich sa vymrštil ešte vyššie a už bol skoro pri korune. Tam sa odrazil od jedného konáru a s ďalším saltom vyletel do voľného priestoru na lúke. Keď letel už dosť ďaleko od stromu, otočil sa a vo vzduchu urobil sériu rýchlych pečatí.
"Katon: Gokkakyuu no Jutsu!" povedal a z pst mu vyletela obrovská guľa ohnivej chakry ktorú vytvoril. Cítil jemný úbytok chakry ale otriasol sa, dopadol na zem a sledoval účinok svojej techniky. Guľa síce strom zasiahla, ale zostala na ňom len akási veľká diera v korune. Jeho základ ani väčšina listov neboli poškodené. Kagami zanadával a prudko vytrhol zo stromu všetky svoje zbrane a odobral sa trucovať ku rieke. Sadol si na kameň a s prekríženými rukami rozmýšlal. Vždy sa mu toto stalo. Guľa nebola tak účinná lebo nepôsobila na plochu ako by mohla ale len na jedno miesto.. jeden bod... Vtom mu to došlo. Vždy sa sústredil len na svoj cieľ ktorý vnímal ako bod a nie celý objekt. Obzrel sa a premeral si celý strom odhora dole. Uškrnul sa a zase sa rozbehol. V polovici cesty sa zasekol. zastal a vyskočil do vzduchu. Vo vzduchu urobil jedno salto počas ktorého poskladal pečate a keď bol zase čelom ku stromu, znova vyslovil názov techniky.
"Katon: Gokkakyuu no jutsu! .... ÁNO!" zakričal napokon, pretože po tom ako dopadol a sledoval účinok techniky videl persne to čo si želal. Guľa zasiahla strom kúsok pod kmeňom ale tentokrát pohltila väčšiu časť kmeňa takže strom zaprašťal a horiaci vrch stromu so všetkými listami sa zrútil na zem. Na šťastie rýchlo horieť prestal, takže sa nič nechytilo. Naučil sa novú vec. Koncentrovať Katon: Gokkakyuu na väčšiu plochu a vnímať cieľ ako objekt nie ako bod. Bol z toho tak natešený že zvyšok tréningu mu išiel ako po masle. Prebehol osem kôl po trase ktorú si vyhliadol, teda bola dlhá asi dva kilometre, potom si zacvičil niekoľko cvikov na mieste a hodinový tréning zavŕšil ďalšími dvoma kolami po svojom okruhu a pol hodinovou meditáciou pri jazere ktorá mu pomáhala rozvíjať chakru. Bol celkom spokojný a pripravený sa sem zajtra vrátiť. Pomalým trochu unaveným krokom sa vyvliekol zo záhrady a dotrepal sa až do bytu, ktorý mu kúpil otec v meste Sanctum. Po ceste ešte premýšlal o svojom ďalšom tréningu. Možnože by mohol skúsiť popracovať na genjutsu alebo na zložitejšom Katonovom jutsu ktoré ešte dobre neovládal. Toto boli však otázky na zajtra a dnes sa nimi už nechcel zaoberať. Ktovie. Možnože si vymyslí alebo sa naučí nejakú novú techniku. Konečne dorazil do bytu. Tu bez akýchkoľvek pokusov robiť niečo spadol do postele a okamžite zaspal.

- TRÉNINK PŘIJAT +2 TP

Nováček Počet Příspěvků: 41 Věk: 17 Pohlaví:

Kagami Uchiha

Henge no Jutsu, Bunshin no Jutsu, Narakumi no Jutsu, Katon: Hi no Ippo, Soshuriken no Jutsu:

Vrátil sa na miesto kde trénoval rovnako ako deň predtým. Čoskoro sa chystal na svoju prvú misiu takže potreboval získať naozaj sľubnú kondíciu. Na začiatok si dal niekoľko koliečok po jeho trase a potom zopár akrobatických cvikov na vydýchanie. Bol veľmi zdatný v akrobatike, pretože vyžadovala mentálnu kondíciu vypočítať si odraz a dopad a k tomu rýchlosť a mrštnosť a on disponoval oboma schopnosťami. Po asi pol hodinke čistého tréningu si sadol pri svoju rieku medzi kamienky a zahmatal vo svojom príručnom vrecku. Mal tam päť zvitkov ktoré si včera neskoro večer požičal v knižnici klanu Uchiha. Bohužiaľ, už včera zistil že jednu z techník ktoré boli na zvitkoch ovládnuť nedokáže, takže tento zvitok len smutne odložil späť do vaku. Zo zvyšných začal od najjednoduchšej. Bola to technika premeny, Henge no Jutsu. Užitočná.. ale vcelku jednoduchá. Pomyslel si a otvoril zvytok. Chvíľu ho pozorne študoval. Bolo mu treba zrkadlo. Na chvíľu sa zarazil, no potom mu napadlo že môže použiť odraz vo vode. Sústredil chakru smerom do konca nôh a rúk ako to bolo písané vo zvitku a v mysli si pozorne predstavil obrázok svojho brata, keďže predpokladal že toho pozná najlepšie. Presne si vybavil jeho obraz od päty až po vlasy a vyslovil názov techniky.
"Henge no jutsu!" povedal si pre seba. Vyšlo to. Okolo neho sa zahmlil biely dym bez chuti a zápachu a zrazu zmizol. Kagami sa postavil a až sa zarazil keď vo vode z malého jazierka uvidel odraz svojho brata. Dokonalý zo všetkých strán. To by sme mali... Pomyslel si, zatvoril zvitok a otvoril ďalší, označený rovnako ako ten predošlý a to veľkým ružovým písmenom E. Tentokrát to bola technika klonov, Bunshin no jutsu. Táto technika mala vytvoriť presnú repliku užívateľa. Jej používanie bolo takmer na vlas rovnaké ako pri Henge, avšak s jedným rozdielom. Chakru bolo treba koncentrovať mimo svojho tela na miesto kde sa mal objaviť klon a bolo si treba predstaviť svoj detailný obraz. S prvou ani druhou záležitosťou nemal Kagami problém. Chakru ovládal dobre a svoj výzor ešte lepšie keďže bol tak trochu narcis. Urobil to a na druhý krát.
"Bunshin no Jutsu!" povedal a vedľa neho sa objavila presná replika jeho samého. Klon k nemu pristúpil a pozdravil ho. Kagami vytiahol Tanto a prebodol ho. Klon zmizol v mraku dymu. Teraz potrebujem vedieť vytvoriť ich viac. Pomyslel si a začal sa znova koncentrovať ale tentokrát preniesol chakru na dve miesta vedľa seba. Znova si predstavil samého seba a tentokrát sa objavili dvaja dokonalí kloni. Tento proces opakoval a čoskoro vedel urobiť desať svojích presných obrazov. Pri viac pokusoch už neudržal koncentráciu a klony boli omnoho slabšie a nevýrazné. Rozhodol sa že zatiaľ je desať klonov jeho limitom a pri tom zostal. Rozbalil teda ďalšiu techniku. Táto bola omnoho zaujímavejšia a trochu zložitejšia. Technika vízie pekla, Narakumi no jutsu. Jednalo sa o démonickú ilúziu, ktorá najprv vytiahla z pamäte cieľa informácie o jeho najhoršom sne a potom mu ich premietne v dokonalej ilúzií. na toto potreboval cieľ. Aktivoval teda Sharingan a našiel veveričku ktorá práve lúskala oriešok na konári stromu. Pozorne sa na ňu zahľadel Sharinganom a vtom zapískal. V momente keď sa pozrela do jeho očí sa on akoby odlepil od reality a uvidel jej myseľ. Bola jednoduchá a primitívna. Jediné čo z nej vytiahol bola spomienka či sen ktorá sa premietla jej aj jemu. Videl obrovskú líšku ktorá sa blíži k jeho mláďatám. Boli také bezbranné a nevinné... líška sa k nim priblížila a on nemohol nič urobiť... Vtom sa vytrhol zo sna a veverička ležala ne zemi pod stromom a triasla sa. Keď uvoľnil genjutsu, líška sa strhla a ušla do lesa. Fungovalo to. Naučil sa ďalšiu. Zahodil zvitok do batohu. Bolo už celkom neskoro takže len zdvihol zvitky, zbalil sa a trielil domov.

Na druhý deň sa vrátil na to isté miesto a pokračoval kde skončil. Bol naozaj veľmi zabratý do jeho zvitkov a nič nevnímal. Zostal mu posledný so zeleným označením D. Rozbalil ho a prezrel. Jednalo sa o techniku s lanami a shurikenmi. Vytiahol si teda osem shurikenov a ninja lanká. Obrátil sa ku stromu a pozorne čítal zvitok. Technika prebiehala vo veľkej rýchlosti. Bolo potrebné rýchlo navliecť shurikeny na lano a hodiť správnym spôsobom. Rozbehol sa teda po lúke okolo stromu a zničoho nič robil saltá. Za každé salto dopredu navliekol jeden z ôsmych shurikenov. Posledné čo bolo treba je správny hod. Urobil ho počas premetu z jednej nohy ponad hlavu na druhú aby si natrénoval rýchlosť. Shurikeny leteli dobre no tesne pred cieľom sa zamotali a jeho "sústava" dopadla meter od cieľa. zanadával a ponáhľal sa zdvihnúť si to. Vzal shurikeny a skúsil to znova. Fáza navlieknutia mu vždy vyšla na jednotku no keď ich mal hodiť, vždy sa mu zamotali. Nahlas zanadával a odhodil jeden zo shurikenov v záchvate zúrivosti preč. Na jeho úžas, shurikeny leteli dokonale a obmotali sa okolo stromu. Vtom mu to došlo. Treba hodiť len jeden a ostatné sa nasmerujú automaticky vďaka hexagonálnej slučke ôsmych shurikenov. Spokojne si to zapamätal a išiel povyťahovať shurikeny zo stromu. Všetky povyberal okrem posledného. Ako to skúšal, nijako nešiel vytiahnúť lebo zrejme zasiahol kúsok živice. Ako Ťahal jeho chakra vzbĺkla a okolo rúk sa mu zrazu vytvorili akési ohnivé útvary. Tie spálili drevo okolo shurikenu a Kagami odletel dozadu. Pozrel na svoje horiace ruky a tie vtom zhasli. Skúsil to znova a dokázal ich zapáliť. Potešil sa tomu, lebo to bola zrejme prvá jeho vlastná technika. Rýchlo sa zbalil aby stihol prísť domov ešte za svetla a zapísať si na zvitok svoju novú techniku. Keď bol hotový, padol na postel tvárou dole a zaspal.

- FILLER PŘIJAT

Moderátor Počet Příspěvků: 1858 Věk: 19 Pohlaví:

Toshi Takari

XXXIII:

Vytvoril som pečať, a dokončil tak prípravu na svoju techniku. Raiton Kaminari no Hakai !!!!! ozval sa môj hlas, a zem sa začala všade dokonalo rúcať a prepadať, pod náporom elektrickej energie uvoľnenej do zeme. O pár sekúnd som techniku zopakoval, Raiton Kaminari Hakai !!!!! opäť na tom istom mieste ako predtým efekt bol očividný a okamžitý, do niekoľkých sekúnd som mal pred sebou úplne pozmenenú časť krajiny na nepoznanie. Páni... šepol som spokojne, prechádzajúc sa pomedzi veľké a ešte väčšie balvany kameňov pohádzané na sebe, skrz seba, cez seba a všade možno ako to len šlo. Vytiahol som čepeľ meča, ktorou prešiel výboj raitonu, a zabodol ho hlboko do skaly vedľa seba, kde som následne na zem zhodil aj rupsak so svojimi vecami, prevažne sa jednalo o kvalitnú oceľ, ktorú som ešte dnes chcel zapečatiť do dvoch pečatí, pre svoju techniku Kuchiyose no Jutsu. Trvalo mi asi 20 minút, než som mal konečne všetky veci pripravené ako som chcel, medzitým som si vyčistil meč, opravil Shurikeny, a stovky senbonov, upevnil na dáždniku, ktorý som neustále vláčil zo sebou, a ktorý som bol schopný patrne nosiť asi len ja, vzhľadom nato, koľko toho v sebe mal. Začínam sa pekelne nudiť, šepol som si sám pre seba, a posadil som sa na zem pod skalu kde bol môj meč.

Ak to takto pôjde ďalej začnem sa vážne nudiť, pomyslel som si v tom som začul krik, žeby konečne nejaké rozptýlenie ? pomyslel som si bleskovo, uchopil rúčku meča, automaticky ňou prešla moja elementárna podstata a ja som svoj meč z obrovského balvanu vytiahol jednoduchšie ako keď si ráno natriem maslo na chlieb. Vyštveral som sa na jeden z balvanov, po mojej technike, a uvidel som ich tam.... bolo ich asi 15 možno viac, nechcelo sa mi to už totiž počítať, vyzerali ako presne tí ľudia s ktorými sa na cestách nechcete stretnúť, banditi ? V takej blízkosti Sanctum ? Zaujímavé... v tom som si všimol ešte niečo, neboli to len banditi, medzi nimi mali aj ľudí v retaziach na rukách aj nohách, otrokári, zišlo mi na um, lepšie prirovnanie na toto ma nenapadlo. Vytiahol som si jablko z rupsaku, pohodlne sa usadil a sledoval, ako pomalým tempom postupujú k hraniciam neutrálnej ríše.

Nemal som jaksi v pláne do toho zasahovať, predsa len... načo, nebola to moja záležitosť, zbalil som sa a vykročil po cestičke smerom späť k Sanctum, avšak zhodou okolností som narazil rovno na nich, očividne poslali pár ľudí aby preskúmali okolie, niekto do mňa vrazil, lenže skôr než to stihol, napriahol som päsť a zlomil mu nos, takže skutočne nepekne začal onen dotyčný krvácať. To sa nepáčilo druhému, takže zatiaľčo prví sa zvíjal v bolesti na zemi, vyrútil sa na mňa nožom, to ma donútilo pousmiať sa, pretože ked do mňa vrazil zostala mu v ruke len čepeľ oného kovu, a porezal sa na vlastnej zbrani, jeho výkrik sa však nepríjemne ozval celým údolím a ja som sa tím pádom dostal do nepríjemnosti, pretože už som nemohol odísť len tak akoby sa nič nedialo.

Počul som rev blbých a blbších banditov, ktorí si neuvedomovali, že nemajú nič čím by mi mohli ublížiť, tak som pomalým krokom narozdiel od ich náhleho behu zamieral oproti nim. Vystrel som ruku, a niekoľko nich kleslo k zemi vďaka brneniu na svojom tele a technike menom Jishaku Juryo.. takže sa rozhodne nemohli ani len pohnúť. Pri vystrení druhej ruky, som dalším dvoch odsotil asi 10 metrov dozadu, s tím čo mali pri sebe, zbrane, kovy, a iné haraburdy. Medzitým sa ku mne dostalo posledných pár banditov, vytiahol som katanu, ktorou prešli blesky, a ich meče sa o ten môj zlomili pomerne jednoducho, po chvíľke ked si konečne uvedomili že nemajú šancu, sa dali na náhly útek. Odložil som svoj meč, a obrátil sa im chrbtom vracajúc sa späť z trávy na chodník na ktorom stáli oní spútaný ľudia. Prešiel som okolo nich, všetci prosili aby a ďakovali ja som si ich však nevšímal, keď v tom ma jeden chlapec kopol do nohy ako som okolo neho prechádzal, to ma donútilo sa uškrnúť, reťaze cvakli, putá sa odomkli a oni boli voľný, pričom ja som medzitým prešiel do šprintu mieriac späť domov do svojho mesta Sanctum.

- TRÉNINK PŘIJAT +2 TP

Nováček Počet Příspěvků: 41 Věk: 17 Pohlaví:

Kagami Uchiha

Kasumi Jusha no Jutsu:

Nebol to zase ideálny deň. Už keď sa Kagami ráno prebudil, na okno bubnoval dážď. Nezlepšilo sa to ani o dve hodiny a tak sa rozhodol že jednoducho bude musieť trénovať v daždi. Zabalil sa do čierne plášťa do dažďa a vyšiel na zablatenú ulicu. Celou cestou v Sancte lialo ako z krhly. Ako stvorené na tréning katonu.... Pomyslel si Kagami sucho a kopol do kameňa ktorý sa skotúlal do veľkej mláky v strede ulice. Po pol hodine máčania sa na zablatených uliciach, sa do nitky mokrý Kagami konečne dostal do Dojo. Tentokrát sa rozhodol že miesto svojho tradičného záhradného miestečka, si zvolí jednu z prázdnych tréningových hál. Bola to veľká studený miestnosť, slabo osvetlená len vďaka priehľadným stenám. Kagami si zložil plášť do dažďa a zavesil ho do rohu. Potom sa usadil na tatami v strede miestnosti a rozbalil jediný zvitok ktorý si priniesol. Bola to technika Kasumi Jusha no Jutsu, užitočné genjutsu ktoré malo zmiasť oponenta. Kagamiho zameraním genjutsu nebolo, takže mohol trénovať len slabé techniky ktoré mu len jemne pomáhali v boji. Rozbalil zvitok a zahľadel sa na znaky ktoré boli po zvitku popísané. Pečate boli tri. Pes, býk a tiger. Jednoduché kombinácia. Technika mala potom vytvoriť mnoho čiernych mátožných postáv ktoré začnú vyliezať z rôznych povrchov a akoby obkolesujú oponenta. Pri zásadu svoj počet zvyšujú a delia sa. Celkom užitočná technika. Kagami v zvitku vyčítal, že na začiatok by bolo vhodné vytvoriť jednu postavu. Zbalil zvitok, postavil sa a poskladal pečate.
Pes. Býk. Tiger. "Kasumi Jusha no Jutsu!"
Zo zeme pred ním sa zničoho nič zdvihla čierna postava a natiahla ruky smerom ku Kagamimu. Nezaváhal a pohotovo vytasil jednu zo svojich Tanto. Jedným plynulým sekom zbavil čiernu postavu oboch rúk. Tie spadli na zem ale na ich miestach dorástli nové. Z oboch rúk na zemi sa vynorili nové postavy a zase naťahovali ruky.
"Kai!" zrušil genjutsu Kagami a usmial sa. Teraz vo väčšom.
Pes. Býk. Tiger. "Kasumi Jusha no Jutsu!"
Tentokrát sústredil naozaj väčšie množstvo chakry a rovnaké postavy začali vychádzať zo stropu, zo stien, zo zeme, dokonca aj z tatami na ktorom stál on sám. Vytiahol aj druhé Tanto a začal sekať postavy. Každá odseknutá alebo zranená postava sa zmenila na ďalšie dve až tri a takto sa ďalej množili. Kagami zrušil genjutsu a spokojne sa usmial. Zbalil si svoje veci, zasunul katany do puzdier na chrbte a vzal pri odchode svoj čierny plášť. Keď však vyšiel von, potešil sa, lebo ho už nepotreboval. Síce bola obloha stále zatiahnutá, no už nepršalo a tak len spokojne vykročil smerom do mesta a následne domov.

- FILLER PŘIJAT

Nováček Počet Příspěvků: 41 Věk: 17 Pohlaví:

Kagami Uchiha

3.2.2012:

Po tom ako včera pršalo, ten dnešný deň bol krásny a zavčasu ráno, keď sa Kagami prebudil oblohu zdobila nádherná dúha. Vstal a trochu sa ponaťahoval. Nebol si istý či sa mu dnes chce ísť trénovať no nakoniec sa prekonal a predsa sa odobral do kúpeľne. Keď sa umyl, zišiel dole, kde už naňho čakali mamine raňajky. Vzal si dve hrianky, prisadol si k bratovi a pomaly ich začal chrúmať. Mamine varenie mu vždy chutilo. Práve keď dojedal druhú hrianku, vošiel do izby jeho otec. Pobozkal matku na ústa a sadol si na svoje miesto pri stole.
"Plánuješ dnes trénovať, Kagami-kun?" spýtal sa Kagamiho kým si natieral na hrianky maslo.
"Prirodzene, otoo-san. Aj včera som trénoval"
"Ako pokračuješ s tréningom Katonu?"
Tá otázka ho zaskočila. Vlastne dosť zle. Odkedy zdokonalil svoju ohnivú guľu pracuje len na taijutsu a genjutsu. Dal si záväzok že dnes popracuje na svojom katone.
"Vlastne dobre... stále na tom pracujem" odpovedal po chvíľke.
"Naučíš ma ninjutsu, onii-chan???" ozval sa zrazu Yuki a Kagami sa až strhol. Našťastie zasiahla matka.
"Na ninjutsu máš ešte dosť času, Yuki. Vlastne by si už mal ísť Kagami" Tým sa ranná debata skončila a Kagami sa vydal do Doja.

Keď tam dorazil bolo už asi desať. Keďže už stihla väčšina zeme po včerajšom daždi aj vyschnúť, rozhodol sa tmavé a depresívne dojo vymeniť za zelenú záhradu plnú života. Vrátil sa na svoje obvyklé miesto no tu ho niečo prekvapilo. Na kameni kde sedával zvyčajne on teraz sedel nádherný veľký červený exotický vták. Ani sa nehýbal a hľadel na slabé vlnenie vodnej hladiny. Kagami k nemu pomaly pristúpil a chcel ho pohladkať. V momente keď sa však priblížil k jeho periu, ruku mu akoby zachvátil oheň a Kagami pochopil že vták má teplotu ako slabšia Katonová technika. Meter dlhé vták sa však strhol, vyletel prudko na oblohu a dosadol na strom oproti nemu. Čiernymi očami bez zreničiek hľadel na Kagamiho. Zrazu však prehovoril.
"Ako sa ma opovažuješ dotknúť?" povedal hlasom ktorý mohol patriť mužovi v stredných rokoch. Kagami skoro vyletel z kože a preletel mu mráz po chrbte.
"Ehm.. ja.. ospravedlňujem sa. Ak sa smiem spýtať... kto ste a čo tu robíte?"
"Kto som a čo tu robím?! To sa opovažuješ spýtať ty mňa?! Ja som Ohnivý fénix zo Severnej záhrady. Svoj element učím ovládať shinobi už sto rokov a ty sa ma spýtaš čo tu robím!" zahrmel fénix a zatriasol krídlami.
"Trénujete? Vy trénujete shinobi Katon?" Spýtal sa so záujmom Kagami.
"Áno. Trénujem. Ale nebude to také ľahké"
"Tak v čom je problém?" spýtal sa s nádejou v hlase. Fénix zaškriekal a skoro to znelo ako smiech.
"Budeš ma musieť presvedčiť že si toho hodný!" vyhlásil a na to sa strmhlav vrhol oproti Kagamimu. Ten sa mu stihol vyhnúť na poslednú chvílu a na ľavej polovici tváre cítil ešte teplo jeho peria. Vták sa však vracal a tak Kagami začal skladať pečate. Rýchlo vyslovil názov techniky a tesne predtým ako doňho fénix narazil sa pred ním vynoril veľký ohnivý drak a s otvorenou papuľou sa vrhol na fénixa. Ten vletel dovnútra a na to drak explodoval oslnivým zábleskom. Fénix sedel na strome a zase uprene hľadel na Kagamiho.
"Pôsobivá technika. Dobre, budem ťa teda trénovat" vyhlásil fénix. "Príď zajtra o rovnakom čase ako dnes a náš tréning začne" povedal mu predtým ako zamával krídlami a odletel do výšky. Kagami za ním chvíľu hľadel až kým mu nezmizol za severným horizontom. Rozhodol sa, že dnes tréning vynechá a skúsi radšej nabrať sily na ten zajtrajší. Dal si teda niekoľko kôl po jeho trase a zopár cvikov a odobral sa domov.

- TRÉNINK NEPŘIJAT

Moderátor Počet Příspěvků: 1858 Věk: 19 Pohlaví:

Toshi Takari

XXXIV:

Šesť hodín ráno, a Toshi Takari započul ako sa v jeho izbe vo Svetlej Ríši rozozvonil budík, ktorý oznamoval príchod nového dňa, nového ale ťažkého dňa, pretože dnes mal Toshi svoj deň v Dojo svetlej ríše, kde sa malo konať akési stretnutie, mladý shinobi mohli bojovať medzi sebou vo forme menších zápasov v prítomnosti skutočného Jounina, čo bolo vážne fajn, vzhľadom nato, že Jounin bol elitný shinobi mesta, a hocijaká rada pri využívaní vlastných techník sa pravdepodobne hodí asi každému dospievajúcemu Geninovi, naviac Toshi už dávno prekročil akési limity kde by sa sám považoval za Genina, lenže dostať to na papieri bola opäť už druhá vec, koniec koncov, napriek tomu sa pozbieral z postele, prezliekol sa, a zbehol dole zo svojej izby, kde si pripravil chutné raňajky, zbalil si veci a následne vyrazil na cestu do Dojo. Trvalo mu asi nejakých 15 minút než tam pomalým krokom dorazil, bolo to už celkom iné, Toshi sa cítil v Sanctum ako doma, akoby tu vyrastal celý svoj život, mal úplne iné pocity keď sem pred niekoľkými mesiacmi prišiel a cítil sa tak cudzí ako to len šlo, s úsmevom na perách vošiel skrz veľké dvere a vybral sa na bojisko.

Potom ako sa Toshi zapísal do týchto "cvičných" bojov, si obzrel protivníkov ktorých tu nebolo rozhodne málo. O pár minút sa ozvalo jeho meno, nikdy by ho asi nenapadlo, že bude prvý ale zase bol rád, že to bude mať konečne za sebou. Jeho protivník ho však trochu prekvapil, hoci veľa ľudí by asi vydesilo kebyže má oproti sebe človeka ktorý vyzerá skôr ako stroj. Mal určite takmer 2 metre a ak aj nie veľa mu teda nechýbalo, jeho ruka bola širšia ako Toshiho telo, čo bolo skutočne impozantné, naviac to vyzeralo, že je to skutočný frajer, pretože sa na mňa ako na svojho protivníka neobťažoval ani pozrieť. Prvý dojem bol jasný, ak sa tento človek ku mne dostane na boj zblízka, roztrhne ma ako žabu a zvyšok udupe do zeme bez toho, aby som si uvedomil čo sa deje. Na malý moment mi hlavou prešla myšlienka, že by som to mal radšej vzdať, predsa len predstava že by ma udupal do zeme nebolo zrovna prijateľná pre moju maličkosť, lenže kým som ja rozmýšľal ozval sa hlas rozhodcu a ja som v okamihu pristál na zemi z vyrazením dychom, ako sa tak zdalo, tento týpek nebol len silný ale aj pekelne rýchly, zdvihol nohu do vzduchu a chystal sa presne o to čoho som sa bál, zašliapnuť mi hlavu a mozog niekde hlboko do kôry zeme.

Vystrel som ruky pred seba, a v tom okamihu kopol jeho noha narazila na moje ruky, a cítil som ako mi rukami prešla tupá bolesť lenže nevzdal som to, udržal som toho týpka aj napriek jeho sile. To ma donútilo uškrnúť sa, rukami mi prešiel výboj raitonu to mu spôsobilo asi sekundovú paralízu, a ja som mu brutálne podkopol ležiac na zemi jednu nohu na ktorej stál, pristál tvrdo na zemi, ako balvan tu mu momentálne bola teraz jeho fyzická sila príťažou, využil som moment prekvapenia, udrel som ho päsťou do brucha, aj ked rozhodne viac určite bolela hlava z toho pádu... následne som sa rýchlo postavil, schytil som kovové závažie na svojej pravej ruke pomocou mysle, vyzdvihol ruku do vzduchu a tresol mu priamo po spánku, takou silou, že to otriaslo zemou na ktorej ležal, následne prišlo bezvedomie, a ja som sa zadychčane posadil na zem, práve sa mi podarilo fyzickou silou prekonať omnoho silnejšieho protivníka, uškrnul som sa a rozdýchaval som ešte ten jeden úder ktorý som dostal.

- TRÉNINK PŘIJAT +2 TP